Z celkového počtu vybavených sťažností v roku 2018 týkajúcich sa obsahu vysielania bolo 16 uznaných za opodstatnené.
Autor TASR
Bratislava 9. mája (TASR) – Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) v roku 2018 prijala 335 sťažností na obsah vysielania médií, čo je takmer o 50 podnetov viac ako v predchádzajúcom roku. Predsedníčka rady Marta Danielová o tom vo štvrtok informovala členov Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúra a médiá, pred ktorých predstúpila so správou o činnosti RVR v roku 2018.
"Celkovo 335 sťažností zaevidovaných v roku 2018 sa vzťahovalo na 382 programov/programových zložiek, v roku 2017 sme evidovali 288 sťažností, ktoré sa týkali 280 programov či programových zložiek," spresnila Danielová.
Predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) v diskusii naznačil, že za zvýšeným počtom podnetov môže byť znižujúca sa celková dôvera verejnosti v informovanie zo strany médií, predsedníčka RVR mieni, že nárast je odrazom i zvyšujúcej sa miery kritického pohľadu a náročnosti divákov, respektíve poslucháčov. Členovia výboru takisto poukázali na to, že počet sťažností v prípade podnetov na neobjektivitu by bolo možné znížiť tým, ak by vysielatelia a RVR o tejto problematike intenzívnejšie diskutovali a ozrejmovali možnosti, ako sporným záležitostiam predísť.
V roku 2018 smeroval najväčší počet sťažností (74) voči TV Markíza. O niečo menej (63) sťažností smerovalo voči Jednotke - prvému okruhu RTVS, a tiež voči televízii Joj (51). Sťažností týkajúcich sa vysielania regionálnych a lokálnych televíznych vysielateľov bolo 30.
Čo sa týka rozhlasového vysielania, RVR prijala 44 sťažností, z toho 32 sa týkalo okruhov Slovenského rozhlasu. Voči prevádzkovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb (AVMS) bolo doručených 13 sťažností.
Najviac podnetov (132) vyčítalo nedodržanie objektivity a vyváženosti spravodajských a politicko-publicistických programov, 81 namietalo nevhodnosť vysielaných programov vo vzťahu k ochrane maloletých a 43 podnetov poukazovalo na porušenie zákona v oblasti vysielania reklamy, telenákupu, umiestňovania produktov či sponzoringu. "Ďalších 71 podnetov sa týkalo ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a 63 sťažností malo iný charakter, respektíve sa vzťahovalo na rôzne iné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii," spresnila Danielová.
Medzi tzv. ostatnými sťažnosťami boli podľa materiálov RVR napríklad podnety na príliš hlučnú reklamu, neodvysielanie záverečných titulkov, ale aj upozornenia na zlé vyslovovanie moderátorov. Sťažovateľom sa nepáčilo napríklad používanie slova "hit" v komentovaní zápasu olympijského hokejového turnaja či vyslovovanie "lobda" namiesto lopta počas komentovania jedného zo zápasov futbalových majstrovstiev sveta v Rusku.
Z celkového počtu vybavených sťažností v roku 2018 týkajúcich sa obsahu vysielania bolo 16 uznaných za opodstatnené, 251 RVR vyhodnotila ako neopodstatnené a šesť sťažností bolo posúdených v časti ako opodstatnené a v časti ako neopodstatnené, a to z toho dôvodu, že sťažovatelia namietali v podaniach viacero porušení ustanovení zákona. Pri 11 sťažnostiach RVR musela celkovo, prípadne v ich časti, skonštatovať nepreskúmateľnosť. K 31. 12. 2018 nebolo vybavených 66 sťažností z dôvodu, že boli naďalej v štádiu prešetrovania.
"Celkovo 335 sťažností zaevidovaných v roku 2018 sa vzťahovalo na 382 programov/programových zložiek, v roku 2017 sme evidovali 288 sťažností, ktoré sa týkali 280 programov či programových zložiek," spresnila Danielová.
Predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) v diskusii naznačil, že za zvýšeným počtom podnetov môže byť znižujúca sa celková dôvera verejnosti v informovanie zo strany médií, predsedníčka RVR mieni, že nárast je odrazom i zvyšujúcej sa miery kritického pohľadu a náročnosti divákov, respektíve poslucháčov. Členovia výboru takisto poukázali na to, že počet sťažností v prípade podnetov na neobjektivitu by bolo možné znížiť tým, ak by vysielatelia a RVR o tejto problematike intenzívnejšie diskutovali a ozrejmovali možnosti, ako sporným záležitostiam predísť.
V roku 2018 smeroval najväčší počet sťažností (74) voči TV Markíza. O niečo menej (63) sťažností smerovalo voči Jednotke - prvému okruhu RTVS, a tiež voči televízii Joj (51). Sťažností týkajúcich sa vysielania regionálnych a lokálnych televíznych vysielateľov bolo 30.
Čo sa týka rozhlasového vysielania, RVR prijala 44 sťažností, z toho 32 sa týkalo okruhov Slovenského rozhlasu. Voči prevádzkovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb (AVMS) bolo doručených 13 sťažností.
Najviac podnetov (132) vyčítalo nedodržanie objektivity a vyváženosti spravodajských a politicko-publicistických programov, 81 namietalo nevhodnosť vysielaných programov vo vzťahu k ochrane maloletých a 43 podnetov poukazovalo na porušenie zákona v oblasti vysielania reklamy, telenákupu, umiestňovania produktov či sponzoringu. "Ďalších 71 podnetov sa týkalo ľudskej dôstojnosti a ľudskosti a 63 sťažností malo iný charakter, respektíve sa vzťahovalo na rôzne iné ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii," spresnila Danielová.
Medzi tzv. ostatnými sťažnosťami boli podľa materiálov RVR napríklad podnety na príliš hlučnú reklamu, neodvysielanie záverečných titulkov, ale aj upozornenia na zlé vyslovovanie moderátorov. Sťažovateľom sa nepáčilo napríklad používanie slova "hit" v komentovaní zápasu olympijského hokejového turnaja či vyslovovanie "lobda" namiesto lopta počas komentovania jedného zo zápasov futbalových majstrovstiev sveta v Rusku.
Z celkového počtu vybavených sťažností v roku 2018 týkajúcich sa obsahu vysielania bolo 16 uznaných za opodstatnené, 251 RVR vyhodnotila ako neopodstatnené a šesť sťažností bolo posúdených v časti ako opodstatnené a v časti ako neopodstatnené, a to z toho dôvodu, že sťažovatelia namietali v podaniach viacero porušení ustanovení zákona. Pri 11 sťažnostiach RVR musela celkovo, prípadne v ich časti, skonštatovať nepreskúmateľnosť. K 31. 12. 2018 nebolo vybavených 66 sťažností z dôvodu, že boli naďalej v štádiu prešetrovania.