Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V krátkych príbehoch sa autorka vracia k zážitkom z mladosti, opäť v nich figuruje obľúbená Orava, spomína aj iných známych ľudí, ktorí pochádzajú z oravského regiónu.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) - Spisovateľka a glosátorka Oľga Feldeková prezentovala v utorok, v predvečer svojich narodenín, knihu Minútové romány. Krátke beletristické útvary, ktoré čitateľ zvládne prečítať za minútu, no má pocit, že prečítal ucelený príbeh, vydal Ikar. Autorka v nich opäť dokazuje, že vie vyčariť príbeh zo zážitkov a slov. "Minútové romány sa píšu celý život, stačí pár minút, aby človek niečo zažil. Ja mám to šťastie alebo smolu, že keď sa vyberiem na ulicu, vždy sa mi niečo udeje. Väčšinou to dopadne tak, že z toho vychádzam trápne, ale už som si zvykla, mám na to svoje roky, aby som sa už nerozčuľovala," prezradila čitateľom v bratislavskom kníhkupectve Martinus.
Jubilujúca autorka, ktorú preslávili historky s oravskými motívmi, priznala, že s odovzdaním novej knižky do vydavateľstva "si nechávala na čas". "V dobrej vôli to vydali za neuveriteľné tri týždne. Ponáhľali sa aj preto, že mi chceli urobiť radosť k narodeninám, a ja som si myslela, že ich zatajím, ale na Slovensku sa nič nezatají," komentovala zrod novinky a pochválila sa tiež s gratuláciou od Milana Lasicu. "Milanko mi napísal - Milá Olinka, chcel by som Ti čo najsrdečnejšie zablahoželať k tvojim 95. narodeninám. Je to naozaj úctyhodný vek, zvlášť keď vyzeráš najmenej na 75 rokov, a máš ešte toľko sily a elánu, že spolupracuješ s nami, mladými. Želám Ti, aby si sa dožila najmenej stovky ako Tvoja spolužiačka Vilma Jamnická," rozosmiala hostí prezentácie Feldeková a následne prečítala aj svoje poďakovanie, ktoré hneď poslala svojmu kolegovi a priateľovi: "Milý Milanko, potešil si ma viac, ako by ma potešil svojou gratuláciou sám Donald Trump. Keď budeme mať viac času, porozprávam Ti svoje zážitky z 1. svetovej vojny, aj o mojej spolužiačke Jamnickej, ktorá v základnej škole veľmi pekne spievala Tvoje texty."
Minútové romány ocení zvlášť uponáhľaný čitateľ, v krátkych príbehoch sa autorka vracia k zážitkom z mladosti, opäť v nich figuruje obľúbená Orava, spomína aj iných známych ľudí, ktorí pochádzajú z oravského regiónu. Čitatelia sa dozvedia aj o ľudových liečiteľoch, o tom, čomu veriť alebo neveriť či o nevinných závislostiach. Spisovateľka s veľkým pozorovateľským talentom a humorom jej vlastným otvára v 89 minirománoch témy celospoločenské, ale najmä ľudské.
Knihu uviedla do života novinárka Tina Čorná spolu s troma malými rytiermi - vnukmi pani Oľgy, ktorí knižku vyšibali veľkonočným korbáčom. Nechýbal pri tom ani autorkin manžel, ktorý svojej žene zaželal "aby sa konečne obnovila zas láska medzi nami". Ľubomír Feldek ďalej prezradil, že jeho manželka je dcéra učiteľky a narodila sa v ten istý deň ako učiteľ národov. "Nevyzerá na tých 75 rokov, viac ako 73 by ste jej nehádali," rozosmial prítomných na prezentácii. "A to nie je všetko, dcéra učiteľky, Ján Amos Komenský, tak samozrejme si zobrala promovaného pedagóga," uzavrel tému učiteľských koreňov.
Oľga Feldeková (1943) sa narodila v Martine, vyrastala na Hornej Orave, v Tvrdošíne. Po maturite v Trstenej (1960) pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu, medzitým (1960-1961) pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Po ukončení štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967) pôsobila na voľnej nohe (medzitým porodila a vychovala päť detí). Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978-1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách). Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982-1990), od roku 1990 je opäť na voľnej nohe. Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, v tom istom vydavateľstve jej vyšla aj ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (Ex tempore, 2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú. Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus, 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar, 2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 jej vyšiel román Kým som šťastný.
Jubilujúca autorka, ktorú preslávili historky s oravskými motívmi, priznala, že s odovzdaním novej knižky do vydavateľstva "si nechávala na čas". "V dobrej vôli to vydali za neuveriteľné tri týždne. Ponáhľali sa aj preto, že mi chceli urobiť radosť k narodeninám, a ja som si myslela, že ich zatajím, ale na Slovensku sa nič nezatají," komentovala zrod novinky a pochválila sa tiež s gratuláciou od Milana Lasicu. "Milanko mi napísal - Milá Olinka, chcel by som Ti čo najsrdečnejšie zablahoželať k tvojim 95. narodeninám. Je to naozaj úctyhodný vek, zvlášť keď vyzeráš najmenej na 75 rokov, a máš ešte toľko sily a elánu, že spolupracuješ s nami, mladými. Želám Ti, aby si sa dožila najmenej stovky ako Tvoja spolužiačka Vilma Jamnická," rozosmiala hostí prezentácie Feldeková a následne prečítala aj svoje poďakovanie, ktoré hneď poslala svojmu kolegovi a priateľovi: "Milý Milanko, potešil si ma viac, ako by ma potešil svojou gratuláciou sám Donald Trump. Keď budeme mať viac času, porozprávam Ti svoje zážitky z 1. svetovej vojny, aj o mojej spolužiačke Jamnickej, ktorá v základnej škole veľmi pekne spievala Tvoje texty."
Minútové romány ocení zvlášť uponáhľaný čitateľ, v krátkych príbehoch sa autorka vracia k zážitkom z mladosti, opäť v nich figuruje obľúbená Orava, spomína aj iných známych ľudí, ktorí pochádzajú z oravského regiónu. Čitatelia sa dozvedia aj o ľudových liečiteľoch, o tom, čomu veriť alebo neveriť či o nevinných závislostiach. Spisovateľka s veľkým pozorovateľským talentom a humorom jej vlastným otvára v 89 minirománoch témy celospoločenské, ale najmä ľudské.
Knihu uviedla do života novinárka Tina Čorná spolu s troma malými rytiermi - vnukmi pani Oľgy, ktorí knižku vyšibali veľkonočným korbáčom. Nechýbal pri tom ani autorkin manžel, ktorý svojej žene zaželal "aby sa konečne obnovila zas láska medzi nami". Ľubomír Feldek ďalej prezradil, že jeho manželka je dcéra učiteľky a narodila sa v ten istý deň ako učiteľ národov. "Nevyzerá na tých 75 rokov, viac ako 73 by ste jej nehádali," rozosmial prítomných na prezentácii. "A to nie je všetko, dcéra učiteľky, Ján Amos Komenský, tak samozrejme si zobrala promovaného pedagóga," uzavrel tému učiteľských koreňov.
Oľga Feldeková (1943) sa narodila v Martine, vyrastala na Hornej Orave, v Tvrdošíne. Po maturite v Trstenej (1960) pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu, medzitým (1960-1961) pracovala ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej nad Oravou. Po ukončení štúdia žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967) pôsobila na voľnej nohe (medzitým porodila a vychovala päť detí). Externe pracovala ako redaktorka Nového slova mladých (1978-1982), z príspevkov talentovaných autorov zostavila dve antológie mladej slovenskej prózy (Na večeru budú štvorlístky, Doska na kolesách). Po zániku Nového slova mladých sa stala dramaturgičkou Slovenskej filmovej tvorby (1982-1990), od roku 1990 je opäť na voľnej nohe. Jej knižný debut Sťahovanie na mieste vyšiel vo vydavateľstve Smena v roku 1976, v tom istom vydavateľstve jej vyšla aj ďalšia poviedková kniha Dievča a šťastie (1979). Tretí cyklus poviedok Neodoslané listy bol pôvodne súčasťou knihy Svet je aj inde (Cyrano, 1999), všetky tri cykly kompletne vyšli pod názvom Poviedky (Ex tempore, 2003), obohatené o poviedku Keď muži jubilujú. Krátke prózy a fejtóny vydala v dvoch knižkách: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (Columbus, 2005) a Tajomstvo Sloveniek (2006). K sedemdesiatke svojho manžela pripravila výber z jeho poézie Sedemdesiat o láske (Ikar, 2006), ktorý sprevádzal jej prozaický text. V roku 2013 jej vyšiel román Kým som šťastný.
