Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Potom, čo si vyskúšal réžiu v divadle i televízii, debutoval v roku 2016 ako filmový režisér drámou Agáva, ktorá je adaptáciou druhej časti románu Ladislava Balleka Agáty.
Autor TASR
Vígľaš/Bratislava 26. septembra (TASR) - Patrí k najvýznamnejším slovenským scenáristom generácie debutujúcej v 80. rokoch minulého storočia. Podieľal sa na známych filmoch Pomocník, Pavilón šeliem, Tichá radosť, Záhrada či Orbis pictus.
Dramatik, scenárista, dramaturg a režisér Ondrej Šulaj, bývalý rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave a niekdajší dekan Filmovej a televíznej fakulty VŠMU bude mať vo štvrtok 26. septembra 75 rokov.
Ondrej Šulaj sa narodil 26. septembra 1949 vo Vígľaši. Vyštudoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu vo Zvolene (1964 - 1967). Dva roky pracoval vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe. Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1974 v odbore filmová a televízna dramaturgia a scenáristika na Divadelnej fakulte VŠMU.
Po skončení vysokej školy sa venoval divadlu. Najskôr v rokoch 1974 - 1978 ako dramaturg Divadla SNP v Martine a potom bol desať rokov, až do roku 1988 hlavným dramaturgom bratislavskej Novej scény.
Popri práci v divadle začal v roku 1979 externe učiť na VŠMU, od roku 1988 pôsobil na škole ako interný pedagóg. Patrí medzi zakladateľov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, ktorá vznikla v roku 1990 - stal sa jej prodekanom a súčasne vedúcim Katedry dramaturgie a scenáristiky. V rokoch 1993 až 1999 bol dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU a v roku 2003 sa stal prvým rektorom VŠMU z filmárskeho prostredia od vzniku školy v roku 1949. Na tomto poste pôsobil do roku 2011. Dekanom Filmovej a televíznej fakulty bol opäť v rokoch 2014 - 2018.
Patrí tiež k zakladateľom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá vznikla v roku 1997. Na jej čele stál dvakrát aj ako prezident a síce v rokoch 1997 - 2002 a 2013 - 2014.
Prvý scenár napísal ešte počas štúdia na VŠMU pre televízny film Lupiči v Hammerponde (1973), ktorý režíroval Miloš Pietor. Do povedomia širšej verejnosti sa Ondrej Šulaj dostal svojou prácou na scenári k rovnomennej filmovej adaptácii románu Ladislava Balleka Pomocník (1981) v réžii Zora Záhona. Zo spolupráce s režisérom Dušanom Trančíkom vznikol legendárny film Pavilón šeliem (1982). Scenáristicky sa podieľal aj na filme Tichá radosť (1985) Dušana Hanáka a tiež na snímke Štefana Uhra Správca skanzenu (1988).
Pre režiséra Martina Šulíka napísal scenáre k úspešným filmom Neha (1991) a Všetko čo mám rád (1992). Ako spoluscenárista sa podieľal aj na Šulíkových filmoch Záhrada (1995, získal Českého leva za najlepší scenár) a Orbis pictus (1997). Podľa námetu Jozefa Cígera Hronského Sokoliar Tomáš napísal scenár k rovnomennému filmu režiséra Václava Vorlíčka.
S režisérom Romanom Vávrom spolupracoval na scenári filmovej rozprávky Čert vie prečo (2003). Je tiež autorom scenára koprodukčného slovensko-americko-ukrajinského filmu Pokrvné vzťahy (2004) režiséra Olega Harenčára. Na základe novely Petra Pišťanka napísal scenár k filmu režiséra Juraja Nvotu Muzika (2007), za ktorý dostal v roku 2008 národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Ondrej Šulaj je aj autorom scenára k dráme Jozef Mak, ktorá vychádza z rovnomenného románu Jozefa Cígera Hronského. Na televízne obrazovky ju v roku 2022 priniesol režisér Peter Bebjak.
Podľa vlastných scenárov režíroval televízny film O psíčkovi a mačičke (1992) ocenený Plaketou Telemúzy '93. Ďalší televízny film v Šulajovej réžii Na Bukvovom dvore (1994) získal cenu Telemúza '94 za najlepší hraný televízny film.
Potom, čo si vyskúšal réžiu v divadle i televízii, debutoval v roku 2016 ako filmový režisér drámou Agáva, ktorá je adaptáciou druhej časti románu Ladislava Balleka Agáty.
Okrem filmových či televíznych scenárov písal aj divadelné hry a dramatizácie románov. Pre bratislavské divadlo Astorka Korzo '90 napísal úspešnú divadelnú hru Gazdova krv na motívy známych románov Rudolfa Slobodu Krv a Jeseň.
V roku 2012 vydal Divadelný ústav knižný výber jeho doposiaľ nepublikovaných hier, ktoré vznikali v rozmedzí rokov 1975 - 2010 pod názvom Ondrej Šulaj Hry.
Na 22. ročníku Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach získal v roku 2014 ocenenie Zlatá kamera za celoživotné dielo a v roku 2019 si Ondrej Šulaj prevzal cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii.
Zdroj: https://www.litcentrum.sk/autor/ondrej-sulaj/zivotopis-autora
Dramatik, scenárista, dramaturg a režisér Ondrej Šulaj, bývalý rektor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave a niekdajší dekan Filmovej a televíznej fakulty VŠMU bude mať vo štvrtok 26. septembra 75 rokov.
Ondrej Šulaj sa narodil 26. septembra 1949 vo Vígľaši. Vyštudoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu vo Zvolene (1964 - 1967). Dva roky pracoval vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe. Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1974 v odbore filmová a televízna dramaturgia a scenáristika na Divadelnej fakulte VŠMU.
Po skončení vysokej školy sa venoval divadlu. Najskôr v rokoch 1974 - 1978 ako dramaturg Divadla SNP v Martine a potom bol desať rokov, až do roku 1988 hlavným dramaturgom bratislavskej Novej scény.
Popri práci v divadle začal v roku 1979 externe učiť na VŠMU, od roku 1988 pôsobil na škole ako interný pedagóg. Patrí medzi zakladateľov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, ktorá vznikla v roku 1990 - stal sa jej prodekanom a súčasne vedúcim Katedry dramaturgie a scenáristiky. V rokoch 1993 až 1999 bol dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU a v roku 2003 sa stal prvým rektorom VŠMU z filmárskeho prostredia od vzniku školy v roku 1949. Na tomto poste pôsobil do roku 2011. Dekanom Filmovej a televíznej fakulty bol opäť v rokoch 2014 - 2018.
Patrí tiež k zakladateľom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorá vznikla v roku 1997. Na jej čele stál dvakrát aj ako prezident a síce v rokoch 1997 - 2002 a 2013 - 2014.
Prvý scenár napísal ešte počas štúdia na VŠMU pre televízny film Lupiči v Hammerponde (1973), ktorý režíroval Miloš Pietor. Do povedomia širšej verejnosti sa Ondrej Šulaj dostal svojou prácou na scenári k rovnomennej filmovej adaptácii románu Ladislava Balleka Pomocník (1981) v réžii Zora Záhona. Zo spolupráce s režisérom Dušanom Trančíkom vznikol legendárny film Pavilón šeliem (1982). Scenáristicky sa podieľal aj na filme Tichá radosť (1985) Dušana Hanáka a tiež na snímke Štefana Uhra Správca skanzenu (1988).
Pre režiséra Martina Šulíka napísal scenáre k úspešným filmom Neha (1991) a Všetko čo mám rád (1992). Ako spoluscenárista sa podieľal aj na Šulíkových filmoch Záhrada (1995, získal Českého leva za najlepší scenár) a Orbis pictus (1997). Podľa námetu Jozefa Cígera Hronského Sokoliar Tomáš napísal scenár k rovnomennému filmu režiséra Václava Vorlíčka.
S režisérom Romanom Vávrom spolupracoval na scenári filmovej rozprávky Čert vie prečo (2003). Je tiež autorom scenára koprodukčného slovensko-americko-ukrajinského filmu Pokrvné vzťahy (2004) režiséra Olega Harenčára. Na základe novely Petra Pišťanka napísal scenár k filmu režiséra Juraja Nvotu Muzika (2007), za ktorý dostal v roku 2008 národnú filmovú cenu Slnko v sieti. Ondrej Šulaj je aj autorom scenára k dráme Jozef Mak, ktorá vychádza z rovnomenného románu Jozefa Cígera Hronského. Na televízne obrazovky ju v roku 2022 priniesol režisér Peter Bebjak.
Podľa vlastných scenárov režíroval televízny film O psíčkovi a mačičke (1992) ocenený Plaketou Telemúzy '93. Ďalší televízny film v Šulajovej réžii Na Bukvovom dvore (1994) získal cenu Telemúza '94 za najlepší hraný televízny film.
Potom, čo si vyskúšal réžiu v divadle i televízii, debutoval v roku 2016 ako filmový režisér drámou Agáva, ktorá je adaptáciou druhej časti románu Ladislava Balleka Agáty.
Okrem filmových či televíznych scenárov písal aj divadelné hry a dramatizácie románov. Pre bratislavské divadlo Astorka Korzo '90 napísal úspešnú divadelnú hru Gazdova krv na motívy známych románov Rudolfa Slobodu Krv a Jeseň.
V roku 2012 vydal Divadelný ústav knižný výber jeho doposiaľ nepublikovaných hier, ktoré vznikali v rozmedzí rokov 1975 - 2010 pod názvom Ondrej Šulaj Hry.
Na 22. ročníku Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach získal v roku 2014 ocenenie Zlatá kamera za celoživotné dielo a v roku 2019 si Ondrej Šulaj prevzal cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii.
Zdroj: https://www.litcentrum.sk/autor/ondrej-sulaj/zivotopis-autora
