Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Petr Kostka patril medzi najobsadzovanejších hercov na filmovom plátne, čoraz častejšie sa objavoval v televízii. Osvedčil sa ako charakterový herec, no diváci ho mohli vidieť aj v komédiách.
Autor TASR/TERAZ.sk
Praha/Bratislava 11. júna (TASR/Teraz.sk) - Umelec s charizmatickým hlasom, stvárňovateľ pozitívnych hrdinov, ale aj komediálnych úloh. Takto diváci poznajú Petra Kostku. Obľúbený český divadelný a filmový herec sa 11. júna dožíva 80 rokov.
Petr Kostka pochádza zo starého českého divadelného rodu, ktorého korene siahajú až do prvej polovice 19. storočia. Jeho otcom bol herec Jiří Kostka, ktorého si aj slovenskí diváci nepochybne pamätajú ako cisára Františka Jozefa I. z komédie Jára Cimrman ležící spící (Ladislav Smoljak, 1983).
Petr Kostka sa narodil 11. júna 1938 v českom mestečku Říčany neďaleko Prahy. Po maturite na Vyššej hospodárskej škole ho v roku 1957 prijali na Divadelnú akadémiu múzických umení (DAMU) v Prahe. Už počas štúdia sa začal objavovať vo filmoch. Jeho prvú väčšiu rolu mu však priniesla až dráma Vyšší princip (Jiří Krejčík, 1960), kde Kostka stvárnil postavu jedného zo študentov popravených v 2. svetovej vojne počas tzv. heydrichiády. Jeho spolužiaka mimochodom hral slovenský herec Ivan Mistrík.
Petr Kostka opustil školu a v roku 1960 nastúpil do Mestských divadiel pražských. V roku 1974 potom prešiel do Národného divadla, kde hral v množstve prestížnych predstavení ako bol Hamlet alebo Vojvodkyňa valdštejnských vojsk.
V tom čase už patril Petr Kostka medzi najobsadzovanejších hercov na filmovom plátne, čoraz častejšie sa objavoval v televízii. Osvedčil sa ako charakterový herec, no diváci ho mohli vidieť aj v komédiách. Dvojrolu dvojčiat, bratov Burešovcov, si zahral v sci-fi komédii Zítra vstanu a opařím se čajem (Jindřich Polák, 1977), v tom istom roku hral aj v populárnom a dodnes reprízovanom filme Což takhle dát si špenát (Václav Vorlíček). Diváci ho mohli vidieť v satirických veselohrách Pátek není svátek a V podstatě jsme normální (Otakar Fuka, 1979 a 1981), a tiež v prvorepublikovej komédii Fešák Hubert (Ivo Novák, 1984).
Jednu z hlavných úloh hral v socialistickom seriáli Inženýrská odysea (1979) režiséra Evžena Sokolovského. Skeptického lekára Mádra stvárnil v obľúbenom seriáli Sanitka (Jiří Adamec, 1984).
V roku 1994 Petr Kostka prestúpil do súboru Divadla na Vinohradech, kde pôsobí dodnes. Objavil sa napríklad v hrách Smútok patrí Elektre, Kráľovná Kristína alebo Kráľ sa baví. V roku 2003 sa stal nositeľom divadelnej ceny Thálie.
V posledných rokoch nakrúcal menej filmov a venoval sa najmä televíznej tvorbe, známy je predovšetkým seriál Četnické humoresky (Antonín Moskalyk, 1997 - 2007).
Jeho prvá manželka Ingrid Kostková-Vavrouchová sa stala obeťou dopravnej nehody, mali spolu dve dcéry. S druhou manželkou, s hereckou kolegyňou Carmen Mayerovou, majú dcéru Terezu Kostkovú, úspešnú herečku a moderátorku.
Petr Kostka je viacnásobným starým otcom a herecky je stále aktívny. V roku 2018 sa stal opäť držiteľom divadelnej ceny Thálie, tento raz za celoživotné majstrovstvo v odbore činohry.
Petr Kostka pochádza zo starého českého divadelného rodu, ktorého korene siahajú až do prvej polovice 19. storočia. Jeho otcom bol herec Jiří Kostka, ktorého si aj slovenskí diváci nepochybne pamätajú ako cisára Františka Jozefa I. z komédie Jára Cimrman ležící spící (Ladislav Smoljak, 1983).
Petr Kostka sa narodil 11. júna 1938 v českom mestečku Říčany neďaleko Prahy. Po maturite na Vyššej hospodárskej škole ho v roku 1957 prijali na Divadelnú akadémiu múzických umení (DAMU) v Prahe. Už počas štúdia sa začal objavovať vo filmoch. Jeho prvú väčšiu rolu mu však priniesla až dráma Vyšší princip (Jiří Krejčík, 1960), kde Kostka stvárnil postavu jedného zo študentov popravených v 2. svetovej vojne počas tzv. heydrichiády. Jeho spolužiaka mimochodom hral slovenský herec Ivan Mistrík.
Petr Kostka opustil školu a v roku 1960 nastúpil do Mestských divadiel pražských. V roku 1974 potom prešiel do Národného divadla, kde hral v množstve prestížnych predstavení ako bol Hamlet alebo Vojvodkyňa valdštejnských vojsk.
V tom čase už patril Petr Kostka medzi najobsadzovanejších hercov na filmovom plátne, čoraz častejšie sa objavoval v televízii. Osvedčil sa ako charakterový herec, no diváci ho mohli vidieť aj v komédiách. Dvojrolu dvojčiat, bratov Burešovcov, si zahral v sci-fi komédii Zítra vstanu a opařím se čajem (Jindřich Polák, 1977), v tom istom roku hral aj v populárnom a dodnes reprízovanom filme Což takhle dát si špenát (Václav Vorlíček). Diváci ho mohli vidieť v satirických veselohrách Pátek není svátek a V podstatě jsme normální (Otakar Fuka, 1979 a 1981), a tiež v prvorepublikovej komédii Fešák Hubert (Ivo Novák, 1984).
Jednu z hlavných úloh hral v socialistickom seriáli Inženýrská odysea (1979) režiséra Evžena Sokolovského. Skeptického lekára Mádra stvárnil v obľúbenom seriáli Sanitka (Jiří Adamec, 1984).
V roku 1994 Petr Kostka prestúpil do súboru Divadla na Vinohradech, kde pôsobí dodnes. Objavil sa napríklad v hrách Smútok patrí Elektre, Kráľovná Kristína alebo Kráľ sa baví. V roku 2003 sa stal nositeľom divadelnej ceny Thálie.
V posledných rokoch nakrúcal menej filmov a venoval sa najmä televíznej tvorbe, známy je predovšetkým seriál Četnické humoresky (Antonín Moskalyk, 1997 - 2007).
Jeho prvá manželka Ingrid Kostková-Vavrouchová sa stala obeťou dopravnej nehody, mali spolu dve dcéry. S druhou manželkou, s hereckou kolegyňou Carmen Mayerovou, majú dcéru Terezu Kostkovú, úspešnú herečku a moderátorku.
Petr Kostka je viacnásobným starým otcom a herecky je stále aktívny. V roku 2018 sa stal opäť držiteľom divadelnej ceny Thálie, tento raz za celoživotné majstrovstvo v odbore činohry.
