Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Laureátov vyberala odborná komisia zložená z výtvarníkov, etnológov, dizajnérov a odborných pracovníkov.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) – Ocenenie Majster ľudovej umeleckej výroby za rok 2017 si zakrátko prevezme šesť výrobcov z celého Slovenska. Udelené im bude v rámci galavečera, ktorý sa začne o 19.00 h v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave.
Pre tento rok titul získajú gubár Ján Fotto z Klenovca, drotár Ladislav Jurovatý z Bratislavy, výšivkárka Anna Kováčová z Liptovského Mikuláša, hrnčiar Tomáš Mihók z Kurimy, rezbár Milan Stieranka z Klenovca a výrobca fujár a píšťal Jozef Svoreň z Detvy. Mená laureátov oznámilo Ústredie ľudovej umeleckej tvorby (ÚĽUV).
Oceňovanie majstrov ľudovej umeleckej výroby je už tradičnou súčasťou festivalu Dni majstrov ÚĽUV, ktorý sa uskutočňuje počas tohto víkendu v uliciach Starého mesta Bratislavy. Laureátov vyberala odborná komisia zložená z výtvarníkov, etnológov, dizajnérov a odborných pracovníkov.
Podľa Andrey Orelovej z ÚĽUVu zvolila takých, ktorí svojím postojom k životným hodnotám a odhodlaním zanechať po sebe dielo pre budúce generácie zachovávajú výnimočné prvky kultúrneho dedičstva.
Jánovi Fottovi z Klenovca ocenenie udelia za výrobu v odvetví gubárstva. Z ovčej vlny tká koberce, surovice, guby a tiež pastierske kabáty. Jeho výrobky sa podľa porotcov vyznačujú vysokou úžitkovou a estetickou hodnotou. Technológia spracovania vlny je v súčasnosti ojedinelá a vo využití na rôzne účelové formy už vzácna.
Ladislav Jurovatý z Bratislavy bude ocenený za výrobu v odvetví drotárstva, zachovávanie a odovzdávanie tradičnej drotárskej technológie v rôznych pôvodných tvarových formách. Vytvára plošné i priestorové objekty menších rozmerov, ako aj monumentálne diela. Podľa poroty je majstrom detailu, a to tak z technickej, konštrukčnej stránky, ako aj vo výtvarnom riešení.
Anna Kováčová z Liptovského Mikuláša titul získa za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri remeselnom spracovaní úžitkových predmetov s dominantnou výšivkou krivej ihly, artefaktov charakteristických pre detviansku kultúru. Vo významnej miere sa podieľa na uchovávaní a rozširovaní pôvodných výrobných a výzdobných techník.
Tomáš Mihók z Kurimy sa venuje tvorbe zadymovanej hrnčiny so zachovávaním tradičných technologických postupov. Spočívajú v príprave a spracovaní materiálu, jeho vypaľovaní v poľnej peci, ktorú si sám zhotovil a výzdobných postupov a motívov. Zachováva pritom tradičné tvary nádob a ich výzdobu, niektoré misky aj s domodelovanými figurálnymi motívmi.
Milan Stieranka z Klenovca ocenenie dostane za výrobu v odvetví rezbárstvo. V jeho tvorbe dominuje bačovský riad – najmä črpáky, črpačky, formy na oštiepky, ale aj sakrálne predmety, ako sú pastierske betlehemy či figurálne a zoomorfné motívy znázorňujúce pastiersky život. Pri výrobe črpákov dôsledne dodržiava znaky charakteristické pre danú oblasť – Horehronie, Detva, Liptov, Gemer.
Jozefa Svoreňa z Detvy ocenia za výrobu fujár a píšťal. Vyrába fujary, šesť dierkové píšťaly, koncovky a dvojačky zdobené tradičnou podpolianskou ornamentikou. Porota vyzdvihla, že jeho tvorba je charakteristická kvalitným remeselným prevedením a vysokými výtvarnými hodnotami s väzbou na regionálne tradície.
Ocenenie udeľuje ÚĽUV spoločne s Ministerstvom kultúry SR od roku 1959 jednotlivcom za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri rozvíjaní konkrétneho výrobného postupu ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel.
Pre tento rok titul získajú gubár Ján Fotto z Klenovca, drotár Ladislav Jurovatý z Bratislavy, výšivkárka Anna Kováčová z Liptovského Mikuláša, hrnčiar Tomáš Mihók z Kurimy, rezbár Milan Stieranka z Klenovca a výrobca fujár a píšťal Jozef Svoreň z Detvy. Mená laureátov oznámilo Ústredie ľudovej umeleckej tvorby (ÚĽUV).
Oceňovanie majstrov ľudovej umeleckej výroby je už tradičnou súčasťou festivalu Dni majstrov ÚĽUV, ktorý sa uskutočňuje počas tohto víkendu v uliciach Starého mesta Bratislavy. Laureátov vyberala odborná komisia zložená z výtvarníkov, etnológov, dizajnérov a odborných pracovníkov.
Podľa Andrey Orelovej z ÚĽUVu zvolila takých, ktorí svojím postojom k životným hodnotám a odhodlaním zanechať po sebe dielo pre budúce generácie zachovávajú výnimočné prvky kultúrneho dedičstva.
Jánovi Fottovi z Klenovca ocenenie udelia za výrobu v odvetví gubárstva. Z ovčej vlny tká koberce, surovice, guby a tiež pastierske kabáty. Jeho výrobky sa podľa porotcov vyznačujú vysokou úžitkovou a estetickou hodnotou. Technológia spracovania vlny je v súčasnosti ojedinelá a vo využití na rôzne účelové formy už vzácna.
Ladislav Jurovatý z Bratislavy bude ocenený za výrobu v odvetví drotárstva, zachovávanie a odovzdávanie tradičnej drotárskej technológie v rôznych pôvodných tvarových formách. Vytvára plošné i priestorové objekty menších rozmerov, ako aj monumentálne diela. Podľa poroty je majstrom detailu, a to tak z technickej, konštrukčnej stránky, ako aj vo výtvarnom riešení.
Anna Kováčová z Liptovského Mikuláša titul získa za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri remeselnom spracovaní úžitkových predmetov s dominantnou výšivkou krivej ihly, artefaktov charakteristických pre detviansku kultúru. Vo významnej miere sa podieľa na uchovávaní a rozširovaní pôvodných výrobných a výzdobných techník.
Tomáš Mihók z Kurimy sa venuje tvorbe zadymovanej hrnčiny so zachovávaním tradičných technologických postupov. Spočívajú v príprave a spracovaní materiálu, jeho vypaľovaní v poľnej peci, ktorú si sám zhotovil a výzdobných postupov a motívov. Zachováva pritom tradičné tvary nádob a ich výzdobu, niektoré misky aj s domodelovanými figurálnymi motívmi.
Milan Stieranka z Klenovca ocenenie dostane za výrobu v odvetví rezbárstvo. V jeho tvorbe dominuje bačovský riad – najmä črpáky, črpačky, formy na oštiepky, ale aj sakrálne predmety, ako sú pastierske betlehemy či figurálne a zoomorfné motívy znázorňujúce pastiersky život. Pri výrobe črpákov dôsledne dodržiava znaky charakteristické pre danú oblasť – Horehronie, Detva, Liptov, Gemer.
Jozefa Svoreňa z Detvy ocenia za výrobu fujár a píšťal. Vyrába fujary, šesť dierkové píšťaly, koncovky a dvojačky zdobené tradičnou podpolianskou ornamentikou. Porota vyzdvihla, že jeho tvorba je charakteristická kvalitným remeselným prevedením a vysokými výtvarnými hodnotami s väzbou na regionálne tradície.
Ocenenie udeľuje ÚĽUV spoločne s Ministerstvom kultúry SR od roku 1959 jednotlivcom za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri rozvíjaní konkrétneho výrobného postupu ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel.
