Paríž/ Bratislava 22. februára (TASR) – Francúzska herečka Sylvette Herryová predviedla jednu zo svojich najlepších hereckých kreácií ako matka siedmich detí a utrápená manželka baníka (Gérard Depardieu), ktorý zahynul pri štrajku v bani. Túto výpravnú filmovú adaptáciu klasického románu Emila Zolu Germinal spracoval režisér Claude Berri. V sobotu 22. februára sa herečka s nezvyčajným pseudonymom Miou-Miou, ktorá koncom 90. rokov patrila medzi najobľúbenejšie francúzske filmové hviezdy, dožíva 70 rokov.

Sylvette Herryová (známa ako Miou-Miou) sa narodila 22. februára 1950 do početnej rodiny predavačky a policajta. Umelecké ašpirácie, ktoré sa u nej prejavili už v dievčenskom veku, nenachádzali v konzervatívnom prostredí rodiny pochopenie. Vzdorovité dievča sa na prianie rodičov vyučilo za čalúnničku. Z tohto nedobrovoľného zajatia sa dokázala vymaniť až v roku 1969. Zásluhu na tom mal jej priateľ, komik Coluche, ktorý pre jej prvý angažmán v kabaretnom súbore Café de la gare vymyslel aj v umeleckom svete neobvyklý "mačací" pseudonym Miou-Miou.

V divadelnom prostredí stretla aj svojho druhého partnera, herca Patricka Dewaere, otca prvej dcéry Angely. Divadelný súbor, v ktorom v tom čase pôsobila bol jej východiskovým bodom k odštartovaniu filmovej kariéry.

Na strieborné plátno prenikla krátko po svojich 20. narodeninách. Nekonvenčná mladá a pôvabná Francúzka, vyzbrojená odvahou i zmyslom pre humor, svoj filmový register za niekoľko rokov značne rozšírila. Prvýkrát na seba upozornila v kriminálnej dráme Les granges brűlées (Spálené Stodoly, 1973) v réžii Jeana Chapota, kde sa objavila v úlohe Moniky po boku Alana Delona. Snímke, podľa kritiky, nemožno uprieť tajomnú atmosféru a netradičný záver.



So svojim generačným rovesníkom Gérardom Depardieum hrala v kontroverznej Blierovej dráme Les Valseuses (1974), kde si zahrala postavu Marie-Ange. Hlavnú rolu stelesnila v Lautnerovej snímke Pas de probleme! (Žiadny problém, 1975). V roku 1988 obsadil herečku do filmu La lectrice (Predčitateľka)režisér Michel Deville. Komédia vyniká predovšetkým zaujímavým dejom, zmesou fantázie, erotiky a voyeurismu.

Nezabudnuteľná bola aj vo filme Tango (1993) v réžii Patrica Lecontea. V úplne atypickej úlohe robotníckej ženy, matky ôsmich detí zažiarila Miou-Miou vo vydarenej adaptácii klasického Zolova diela francúzskej i svetovej kinematografie Germinal (1993), kde sa opäť stretla s Depardieum v réžii ďalšieho klasika francúzskeho hraného filmu Clauda Berriho. Film získal na Montréal World Film Festivale v roku 1988 Grand prix des Amériques.

Napriek tomu, že Miou-Miou je najmä pre významnú časť východoeurópskeho publika menej známou osobnosťou, oveľa populárnejšou je vo Francúzsku. Na národnú filmovú cenu CESAR bola umelkyňa nominovaná desaťkrát. Cenu bratov Lumierovcov získala dvakrát a to za rolu v Boissetovom filme La femme flic (Policajná inšpektorka, 1980) a za postavu v snímke Nettoyage a sec (Chemická čistiareň, 1997) v réžii Anne Fontaine.

Výrazná umelkyňa upriamila na seba pozornosť aj na divadelných doskách v hre Marguerite Durasovej La musica a v historickej tragédii barokového dramatika Jeana Racina, Andromachi.

Herečkinu univerzálnosť, všestrannosť a snahu odvádzať maximálny herecký výkon ocenila nielen filmová kritika ale aj samotní diváci v roku 2018 v Langovej komédii Larguées, kde Miou-Miou opäť potvrdia svoj zmysel pre humor.