Malaga/Bratislava 25. októbra (TASR) - Od narodenia Pabla Picassa, jedného z najznámejších výtvarných umelcov 20. storočia uplynie v utorok 25. októbra 135 rokov. Svetoznámy španielsky maliar a sochár, ktorý prežil väčšinu svojho tvorivého života vo francúzskom Paríži, bol nielen zakladateľom kubizmu a vplyvnou svetovou osobnosťou svojej doby, ale hlavne umelcom, ktorý neustále hľadal nové formy výtvarného vyjadrenia.

Pablo Picasso sa narodil 25. októbra 1881 v španielskom meste Malaga, ale detstvo a mladosť prežil v Barcelone. Výrazný talent sa u neho prejavil už v útlej mladosti. Prvú výstavu mal už ako 13-ročný. Ako sebavedomý mladík zanechal štúdiá na umeleckej škole a venoval sa len vlastnej tvorbe. Od roku 1904 sa natrvalo usadil v Paríži, ktorý považoval za raj umenia a spoločenskej slobody v porovnaní s konzervatívnym Španielskom.

Po víťazstve generála Francisca Franca v občianskej vojne v rokoch 1936-1939 prisahal, že nevstúpi na španielsku pôdu, pokiaľ budú prívrženci Franca pri moci. Svoje slovo dodržal do konca života, ale v hĺbke srdca zostal Španielom. Vo Francúzku sa pohyboval v okruhu španielskych priateľov a z rodnej krajiny mu ostal aj pozitívny vzťah k býčím zápasom.

Pred kubizmom prešla Picassova tvorba dvoma obdobiami. Prvým bolo modré (1901-1904), kedy v jeho dielach prevládali odtiene modrej farby, ktoré umocňovali melancholický až pesimistický nádych obrazov. Po tomto období nasledovalo ružové (1905-1907), v ktorom zohrávali hlavnú úlohu odtiene ružovej a námetmi obrazov boli klauni, harlekýni či potulní umelci. V ružovom období sa zoznámil aj s ľudovým umením afrických kmeňov.

Spôsoby výtvarného vyjadrenia či námety tohto "primitívneho" umenia sa objavili aj v ďalšom tvorivom období, v ktorom sa výrazne prejavil aj Picassov ľudský temperament. V roku 1907 sa totiž v jeho ateliéri zrodil obraz Slečny z Avignonu, ktorý bol začiatkom vzniku umeleckého smeru kubizmu. Pri zrode kubizmu nebol sám, ale takmer súbežne s ním zverejnil svoje prvé kubistické obrazy aj francúzsky maliar Georges Braque.

Picasso začal zobrazovať predmety či ľudí prostredníctvom ich rozloženia do geometrických tvarov, ktoré následne pomocou fantázie, ale aj náhodne spájal do celkov a tie zobrazovali novú skutočnosť. Na jeho kubistických obrazoch pôsobia predmety a ľudia deformovane, ale divák má unikátnu možnosť vnímať tieto zobrazené výtvarné témy z viacerých uhlov pohľadu.

Foto: TASR/AP Photo

Aj vojnové barbarstvo pretavil do kubistickej podoby, keď v roku 1937 namaľoval jeden zo svojich najznámejších obrazov Guernica. Dielo zobrazuje bombardovanie španielskeho mesta, podľa ktorého je pomenovaný obraz.

Známe sú aj kubistické portréty jeho žien či mileniek. Napríklad portrét Márie-Thérese Walterovej vydražili na aukcii v britskom Londýne vo februári 2011 za 25,2 milióna libier.

Picassove diela sú umiestnené v mnohých múzeách sveta, ale aj v súkromných zbierkach. V Paríži sa nachádza Picassovo múzeum, ktoré otvorili v roku 1986. V jeho rodnom meste Malaga bolo otvorené Picasso múzeum až 30 rokov po jeho smrti. Aspoň týmto spôsobom sa svetoznámy umelec vrátil domov, do svojho milovaného Španielska.

Tak ako jeho dielo, bol aj jeho súkromný život rozmanitý. O jeho búrlivom živote vznikol napríklad aj film Prežila som Picassa (Surviving Picasso, 1996), ktorý režíroval Američan James Ivory. Režisér vykreslil umelca ako egocentrického maniaka, ktorý niekedy až detinsky tyranizuje svoje okolie. Predovšetkým svoje dve manželky a množstvo mileniek. Ženy boli pre Picassa múzy, ktoré potreboval pre svoju tvorbu. Ženy zostávali po jeho boku len dovtedy, pokiaľ ho inšpirovali k novým dielam. Jeho životom prešli Fernanda Oliverová, Oľga Chochlovová, Eva Gouelová, Mária-Thérese Walterová, Dora Maarová, Francoise Gilotová, Jacqueline Roqueová a mnohé ďalšie.

Pablo Picasso zomrel 8. apríla 1973 vo svojom sídle v Mougins neďaleko Cannes na francúzskej riviére vo veku 91 rokov.