Brezno/Bratislava 7. augusta (TASR) - Od úmrtia evanjelického farára, spisovateľa, politika a národného buditeľa Martina Rázusa uplynie v stredu 8. augusta 75 rokov.

Tento významný slovenský spisovateľ a politický predstaviteľ, jeden z popredných slovenských intelektuálov svojím životom a prácou stelesňoval kontinuitu s najlepšími tradíciami slovenského národného hnutia 19. storočia. Jeho život a dielo nám odhaľuje všetky odtiene a atmosféru doby, jeho názory, ohlasy na udalosti, radosti i sklamania z vývoja, ľudí. Jeho dielo je nielen umeleckým slovom, ale aj prameňom poznania našej minulosti a najmä hlbokým morálnym odkazom.

Predseda SNS
Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave a neskôr bol na študijnom pobyte v Edinburgu vo Veľkej Británii. Pôsobil ako evanjelický kaplán v Modre, evanjelický farár v Pribyline, Moravskom Lieskovom a v Brezne. Vyvíjal aktivity v Slovenskej národnej strane (SNS), bol jedným z jej predsedov (1929-1937) a poslancom Národného zhromaždenia (NZ) v Prahe (1929-1937).

Foto: razus.sk

Svoje životné skúsenosti zúročil v rozsiahlej politickej publicistike. Popri umeleckej poézii a próze napísal množstvo politických článkov, polemík a úvah do slovenských i českých novín. Časť publicistickej tvorby mu vyšla v knihe Argumenty (1932).

Čerpal zo súdobého života a z dejín
Rázus bol významná postava medzivojnovej slovenskej literatúry, autor vlasteneckej poézie zameranej proti prvej svetovej vojne (Z tichých búrnych chvíľ - 1917, To je vojna! - 1919) a lyrických zbierok (Cestou - 1935, Stretnutie - 1937). Po roku 1918 sa venoval hlavne próze, námety pre svoje romány čerpal zo súdobého života (Svety - 1929) a zo slovenských dejín (Júlia - 1930, Krčmársky kráľ - 1935, Odkaz mŕtvych - 1936). Je autorom psychologickej drámy Hana z roku 1920 a filozoficko-dramatickej básne Ahasver z roku 1936. Najväčší úspech dosiahol autobiografickými románmi Maroško (1932) a Maroško študuje (1933).

Foto: razus.sk

Nedožitých 49 rokov
Politická aktivita bola len zdanlivo v tieni jeho literárnej činnosti. Rázus vystupoval veľmi obetavo v záujme nadobudnutia subjektivity Slovenska, čo ho už v roku 1929 ako predsedu Slovenskej národnej strany (SNS) priviedlo do autonomistického tábora. V roku 1930 sa Martin Rázus stal farárom v Brezne, kde po siedmich rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti 8. augusta 1937 vo veku nedožitých 49 rokov zomrel.

Spolok Martina Rázusa
V apríli 2002 sa uskutočnilo v Rázusovom dome v jeho rodisku vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši ustanovujúce valné zhromaždenie občianskeho združenia s názvom Spolok Martina Rázusa. Jeho cieľom sa stalo propagovať stále aktuálne dedičstvo duchovnej, umeleckej i politickej práce významného slovenského spisovateľa, dramatika, básnika a publicistu, evanjelického farára. Mladé talenty oceňujú cenou, ktorá nesie jeho meno.

Najmladšou Rázusovou sestrou bola Mária Rázusová-Martáková, významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka.