Oxford/Bratislava 8. januára (TASR) - Renomovaný vedec, teoretický fyzik Stephen Hawking, ktorý aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu patrí medzi najvplyvnejších mysliteľov v súčasnosti, sa v nedeľu 8. januára dožíva 75. rokov.

Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Zhodou okolností presne 300 rokov od smrti talianskeho fyzika a astronóma Galilea Galileiho (15.2.1564-8.1.1642). Po jeho narodení prišli na svet ešte jeho sestry Mary a Philipa. Hawkingovi rodičia, otec lekár v obore tropických chorôb a mama ľavicová aktivistka sa do Oxfordu presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením, aby sa vyhli následkom bombardovania mesta počas druhej svetovej vojny. V roku 1950 sa presťahovali do mestečka St. Albans, kde Hawking navštevoval základnú a strednú školu.

Prianím otca bolo, aby študoval medicínu, ale mladého Stephena Hawkinga viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu, kde v roku 1962 dosiahol bakalársky titul. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie.

Už počas štúdií na Oxfordskej univerzite mu lekári v roku 1962 diagnostikovali Amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS), je to degeneratívna choroba motorického neurónu, s ktorou pacienti žijú priemerne dva až tri roky. V roku 2011 Hawking povedal, že s vidinou smrti už žije 49 rokov. Postupne ochrnul na celom tele a stratil aj hlas. Na komunikáciu používa elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku ovláda pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľujú rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily.

Foto: TASR/AP

Ani choroba, ktorá prekvapivo nepostupovala tak rýchlo, mu nezabránila vo významných vedeckých objavoch. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore.

Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice až pokým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.

V roku 1981 Hawking vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, čo sa mu podarilo matematicky dokázať v roku 1983.

Jeho objavy boli zrozumiteľné len pre okruh vedeckých kolegov. Celosvetovú popularitu mu priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času z roku 1988. Napísal ju štýlom, ktorým si získal laických čitateľov na celom svete. Kniha sa stala celosvetovým hitom. Predalo sa z nej desať miliónov kusov. Celosvetovo známe sú aj jeho ďalšie publikácie ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005).

Hawking je známy aj ako veľký agnostik v otázke Boha či posmrtného života. Pre britský denník Guardian povedal, že ľudský mozog je ako počítač a nie je žiadne nebo či život po živote pre pokazené počítače. Život po smrti je podľa svetoznámeho vedca iba rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja neistoty.

Charizmatický vedec, ktorý na Cambridgeskej univerzite od roku 1979 do roku 2009 zastával post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky (post zastával kedysi aj Isaac Newton) je dvakrát rozvedený a má tri deti.

V roku 2014 britský režisér James Marsh natočil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything), v ktorom vedca stvárnil herec Eddie Redmayne.