Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor viacerých známych a úspešných kníh sa rozhodol takto vzdať česť svojmu vzdialenému príbuznému a významnej osobnosti slovenských dejín.
Autor TASR
Bratislava 4. augusta (TASR) – Po sérii románov Prezident (2016), Politik (2015), Lobista (2014) pripravuje spisovateľ Ľubo Olach knihu, ktorú venoval významnej osobnosti slovenských, ale aj česko-slovenských dejín. Novinka, ktorá sa má objaviť na trhu na prelome októbra a novembra, dostala názov Vavro Šrobár - osudové prevraty 1918 - 1944 - 1948.
"Okrem historických udalostí, ktoré využívam na to, aby som čitateľom priblížil atmosféru dávnych čias, sa v knižke stretnú so skutočnými postavami a menami vtedajších politikov s činiteľov. Ich myslenie a konanie som sa snažil zachytiť čo najvernejšie na základe rozprávania mojich rodičov, ktorí mali blízky rodinný vzťah k Vavrovi Šrobárovi," povedal v rozhovore pre TASR Ľubo Olach, ktorý si myslí, že politická a kultúrna činnosť osobnosti V. Šrobára nie je širokej verejnosti dostatočne známa a dodnes ani patrične docenená. Prípravy tejto témy tiež autora viedli k štúdiu množstva publikácií o "významnom, ale u nás všetkými režimami zaznávanom a nepohodlnom politikovi".
"MUDr. Vavro Šrobár patrí k nemnohým slovenským politikom, ktorí dokázali dlhodobo a vo významnej miere formovať slovenskú aj československú politiku," podčiarkol Olach, ktorý si čitateľov získal knihami Nádenník pera vo francúzskych službách (2012), Posledné varovanie (2012), Žraloci (2013) a knižkou Rozhovory za oponou (2014). A prečo je podľa neho Vavro Šrobár ako politik na Slovensku v podstate neznámy a zaznávaný? "Aj keď pochádzal zo silne veriacej rodiny, jeho brat Jozef bol bratislavský kanonik a poslanec Snemu a dvaja ďalší jeho bratia boli kňazi, on sám bol silný antiklerikál. Bol proti tomu, aby sa kňazi starali do niečoho iného ako do otázok cirkvi, čo v silne religióznom Slovensku narazilo na veľký odpor," vysvetlil spisovateľ a pokračoval: "Okrem toho mu vyčítali a ešte stále vyčítajú, že bol čechoslovakista, aj keď neskoršie ako jeden z dvoch predsedov povstaleckej Slovenskej národnej rady zohral významnú úlohu aj v SNP, pričom jasne zaujal proslovenské stanovisko, ktoré aj reálne presadzoval. Tiež mu dávajú za vinu, že v 1948 nepodal demisiu a tak podporil komunistov, ale v prípade Jana Masaryka sa o tom hovorí len veľmi potichu ak vôbec."
Ako ďalej uviedol Olach, "smrteľný hriech" spáchal Šrobár v postoji k Andrejovi Hlinkovi. "Keď mu vyčítal jeho intrigánsku politiku, že sa chcel spolčiť s Maďarmi a namiesto s Čechmi získať autonómiu v rámci Uhorska, respektíve Maďarska, čoby znamenalo náš koniec. Okrem toho mu vyčítal, že sa obklopil s Rodobranou, z ktorej neskoršie vznikla smutne známa Hlinkova garda a že bol nevzdelaný. Hlinka napríklad dlhé roky tvrdil, že lekárov netreba, lebo Boh rozhodne, či ten-ktorý človek zomrie, alebo nie, a tak lekári sú na svete zbytoční," doplnil autor, ktorý chce svojou novou knihou aspoň čiastočne splatiť dlh voči osobe Vavra Šrobára, ktorého 150. výročie narodenia si Slovensko pripomenie 9. augusta.
"Dúfam, že moja knižka aspoň trošku rozčerí nezáujem o túto osobnosť, bez ktorej by asi Československo nevzniklo," poznamenal autor, ktorý má po svojej starej mame Eleonóre Horváthovej, rodenej Šrobárovej, istú dávku šrobárovskej krvi. "Vavro Šrobár bol jej strýko a mojej mame Eleonóre Olachovej, rodenej Horváthovej, bol krstným otcom, aj preto som sa rozhodol po dlhých úvahách a pochybnostiach, že o ňom napíšem knihu. Zrejme pre mnohých bude kontroverzná, lebo sa v nej pozerám na historické udalosti očami Vavra Šrobára, ale azda si to zaslúži," uzavrel Ľubomír Olach.
"Okrem historických udalostí, ktoré využívam na to, aby som čitateľom priblížil atmosféru dávnych čias, sa v knižke stretnú so skutočnými postavami a menami vtedajších politikov s činiteľov. Ich myslenie a konanie som sa snažil zachytiť čo najvernejšie na základe rozprávania mojich rodičov, ktorí mali blízky rodinný vzťah k Vavrovi Šrobárovi," povedal v rozhovore pre TASR Ľubo Olach, ktorý si myslí, že politická a kultúrna činnosť osobnosti V. Šrobára nie je širokej verejnosti dostatočne známa a dodnes ani patrične docenená. Prípravy tejto témy tiež autora viedli k štúdiu množstva publikácií o "významnom, ale u nás všetkými režimami zaznávanom a nepohodlnom politikovi".
"MUDr. Vavro Šrobár patrí k nemnohým slovenským politikom, ktorí dokázali dlhodobo a vo významnej miere formovať slovenskú aj československú politiku," podčiarkol Olach, ktorý si čitateľov získal knihami Nádenník pera vo francúzskych službách (2012), Posledné varovanie (2012), Žraloci (2013) a knižkou Rozhovory za oponou (2014). A prečo je podľa neho Vavro Šrobár ako politik na Slovensku v podstate neznámy a zaznávaný? "Aj keď pochádzal zo silne veriacej rodiny, jeho brat Jozef bol bratislavský kanonik a poslanec Snemu a dvaja ďalší jeho bratia boli kňazi, on sám bol silný antiklerikál. Bol proti tomu, aby sa kňazi starali do niečoho iného ako do otázok cirkvi, čo v silne religióznom Slovensku narazilo na veľký odpor," vysvetlil spisovateľ a pokračoval: "Okrem toho mu vyčítali a ešte stále vyčítajú, že bol čechoslovakista, aj keď neskoršie ako jeden z dvoch predsedov povstaleckej Slovenskej národnej rady zohral významnú úlohu aj v SNP, pričom jasne zaujal proslovenské stanovisko, ktoré aj reálne presadzoval. Tiež mu dávajú za vinu, že v 1948 nepodal demisiu a tak podporil komunistov, ale v prípade Jana Masaryka sa o tom hovorí len veľmi potichu ak vôbec."
Ako ďalej uviedol Olach, "smrteľný hriech" spáchal Šrobár v postoji k Andrejovi Hlinkovi. "Keď mu vyčítal jeho intrigánsku politiku, že sa chcel spolčiť s Maďarmi a namiesto s Čechmi získať autonómiu v rámci Uhorska, respektíve Maďarska, čoby znamenalo náš koniec. Okrem toho mu vyčítal, že sa obklopil s Rodobranou, z ktorej neskoršie vznikla smutne známa Hlinkova garda a že bol nevzdelaný. Hlinka napríklad dlhé roky tvrdil, že lekárov netreba, lebo Boh rozhodne, či ten-ktorý človek zomrie, alebo nie, a tak lekári sú na svete zbytoční," doplnil autor, ktorý chce svojou novou knihou aspoň čiastočne splatiť dlh voči osobe Vavra Šrobára, ktorého 150. výročie narodenia si Slovensko pripomenie 9. augusta.
"Dúfam, že moja knižka aspoň trošku rozčerí nezáujem o túto osobnosť, bez ktorej by asi Československo nevzniklo," poznamenal autor, ktorý má po svojej starej mame Eleonóre Horváthovej, rodenej Šrobárovej, istú dávku šrobárovskej krvi. "Vavro Šrobár bol jej strýko a mojej mame Eleonóre Olachovej, rodenej Horváthovej, bol krstným otcom, aj preto som sa rozhodol po dlhých úvahách a pochybnostiach, že o ňom napíšem knihu. Zrejme pre mnohých bude kontroverzná, lebo sa v nej pozerám na historické udalosti očami Vavra Šrobára, ale azda si to zaslúži," uzavrel Ľubomír Olach.
