Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Životné skúsenosti Oľge Feldekovej poskytli nadhľad, preto dobrosrdečnou iróniou reflektuje na realitu okolo seba.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) - Prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička Oľga Feldeková je známa aj ako spoločensko-politická glosátorka a tiež spisovateľka. Humor je u nej prevažujúcim postojom aj k vážnym životným okamihom a situáciám. Životné skúsenosti jej poskytli nadhľad, preto dobrosrdečnou iróniou reflektuje na realitu okolo seba.
Oľga Feldeková (rodená Lukáčiová) sa narodila 28. marca 1943 v Martine. Vyrastala v Tvrdošíne na Orave. Po maturite pracovala dva roky ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej. Žurnalistiku študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1977–1983 pracovala ako redaktorka Nového slova mladých a ako scenáristka a dramaturgička Slovenského filmu.
S manželom, básnikom, dramatikom a spisovateľom Ľubomírom Feldekom majú päť detí. Spolu istý čas žili v českej metropole Prahe.
Pre deti začala písať počas vysokoškolského štúdia. Jej prvou väčšou prácou bola próza Prvé lásky (1967), ktorá vyšla na pokračovanie v Pionierskych novinách. Hru Dnes vám hráme v zlatom ráme napísala spolu s manželom v roku 1974.
Knižne debutovala knihou pre deti Rozprávky pre dievčatko (1975). Ďalej jej vyšli zbierky poviedok Sťahovanie na mieste (Smena, 1976), Dievča a šťastie (1979). Jej najznámejším literárnym dielom je román Veverica z roku 1985, ktorý nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy. Ľúbostný príbeh z tragickým koncom sa odohráva v povojnových rokoch na severe Slovenska v kraji, z ktorého rozprávkové bytosti odchádzali ako z posledného. Kniha je venovaná fínskemu básnikovi Juhani Peltonenovi, vďaka ktorému sa autorka dozvedela, že slovom "Orava" označujú Fíni vevericu.
Spolu s manželom napísala Oľga Feldeková knihu fejtónov Svet je aj inde (1998). Autorka čitateľov vťahuje do svojho sveta v diele Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (2005). Prierez jej fejtónov prináša čitateľom kniha Tajomstvo Sloveniek (2006). Najnovší román Oľgy Feldekovej nazvaný Kým som šťastný vyšiel v roku 2013.
Literárny kritik Viktor Kochol o Feldekovej uviedol: "Od Timravy nemala slovenská ženská próza talent s takým sviežim a pritom neľútostne presným pohľadom na svet."
Okrem vlastnej tvorby sa tiež venovala prekladaniu z poľštiny. V roku 1995 si zahrala hlavnú úlohu v hre Teta z Prahy v pražskom divadle Labyrint a postupne sa dostala aj na televízne obrazovky ako vtipná glosátorka a zabávačka. Diváci ju poznajú predovšetkým v televíznej relácie Sedem s r. o., ktorá po presťahovaní sa do inej televízie zmenila názov na Sedem.
Jej kolega a spoluúčinkujúci z televíznych relácii Milan Lasica o Oľge Feldekovej povedal: "Olinku my, sedmičkári, poznáme ako vtipnú, veselú, plnú humoru. Ak sú na Hornej Orave všetci takí ako ona, je najvyšší čas sa ta presťahovať. Čo je zvláštne, keď si Olinka sadne k písaniu, je, že nestráca svoj humor. Nehovorí si ako mnohí vtipkári 'a teraz vážne', a keď si prečítame ich texty, povieme si 'kam sa podel ten vtip?'. U Olinky sa nepodel nikam, ostal tam, v príbehu."
Oľga Feldeková (rodená Lukáčiová) sa narodila 28. marca 1943 v Martine. Vyrastala v Tvrdošíne na Orave. Po maturite pracovala dva roky ako robotníčka v Tesle Orava v Nižnej. Žurnalistiku študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1977–1983 pracovala ako redaktorka Nového slova mladých a ako scenáristka a dramaturgička Slovenského filmu.
S manželom, básnikom, dramatikom a spisovateľom Ľubomírom Feldekom majú päť detí. Spolu istý čas žili v českej metropole Prahe.
Pre deti začala písať počas vysokoškolského štúdia. Jej prvou väčšou prácou bola próza Prvé lásky (1967), ktorá vyšla na pokračovanie v Pionierskych novinách. Hru Dnes vám hráme v zlatom ráme napísala spolu s manželom v roku 1974.
Knižne debutovala knihou pre deti Rozprávky pre dievčatko (1975). Ďalej jej vyšli zbierky poviedok Sťahovanie na mieste (Smena, 1976), Dievča a šťastie (1979). Jej najznámejším literárnym dielom je román Veverica z roku 1985, ktorý nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy. Ľúbostný príbeh z tragickým koncom sa odohráva v povojnových rokoch na severe Slovenska v kraji, z ktorého rozprávkové bytosti odchádzali ako z posledného. Kniha je venovaná fínskemu básnikovi Juhani Peltonenovi, vďaka ktorému sa autorka dozvedela, že slovom "Orava" označujú Fíni vevericu.
Spolu s manželom napísala Oľga Feldeková knihu fejtónov Svet je aj inde (1998). Autorka čitateľov vťahuje do svojho sveta v diele Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen (2005). Prierez jej fejtónov prináša čitateľom kniha Tajomstvo Sloveniek (2006). Najnovší román Oľgy Feldekovej nazvaný Kým som šťastný vyšiel v roku 2013.
Literárny kritik Viktor Kochol o Feldekovej uviedol: "Od Timravy nemala slovenská ženská próza talent s takým sviežim a pritom neľútostne presným pohľadom na svet."
Okrem vlastnej tvorby sa tiež venovala prekladaniu z poľštiny. V roku 1995 si zahrala hlavnú úlohu v hre Teta z Prahy v pražskom divadle Labyrint a postupne sa dostala aj na televízne obrazovky ako vtipná glosátorka a zabávačka. Diváci ju poznajú predovšetkým v televíznej relácie Sedem s r. o., ktorá po presťahovaní sa do inej televízie zmenila názov na Sedem.
Jej kolega a spoluúčinkujúci z televíznych relácii Milan Lasica o Oľge Feldekovej povedal: "Olinku my, sedmičkári, poznáme ako vtipnú, veselú, plnú humoru. Ak sú na Hornej Orave všetci takí ako ona, je najvyšší čas sa ta presťahovať. Čo je zvláštne, keď si Olinka sadne k písaniu, je, že nestráca svoj humor. Nehovorí si ako mnohí vtipkári 'a teraz vážne', a keď si prečítame ich texty, povieme si 'kam sa podel ten vtip?'. U Olinky sa nepodel nikam, ostal tam, v príbehu."
