Bratislava 1. januára (Teraz.sk) - Ondrej Kandráč (37) - líder hudobnej skupiny, ktorá za posledný rok absolvovala na Slovensku viac ako 150 koncertov, želá všetkým ľuďom, aby ten nadchádzajúci rok bol hlavne veselý.

-Ako prežívajú advent a vianočné sviatky Kandráčovci, povedal ich kapelník v rozhovore pre Teraz.sk...-

Máme radi advent i Vianoce. Hudba to nie je len zábava, ale aj relax, spomienky a spoločné chvíle s ľuďmi, ktorých máme radi. Práve advent je takýmto obdobím, kedy treba spomaliť a zamyslieť sa nad vážnymi vecami.

-Tento rok ste svojim priaznivcom priniesli v čase adventu nové CD s koledami. Je na ňom niečo zvláštne?-

Je to obrovský posun tejto kapely, ktorá za jedenásť rokov prešla svojim vývojom. Myslím, že toto je to najlepšie čo sme doteraz urobili. Úplne sme zmenili zvuk kapely, už zďaleka to nie je ľudová hudba, ale dostalo to skutočný etno charakter, ľudovo sa tomu hovorí world music. Okrem nás a dvorných speváčok je tam ešte 40-členný zbor Pro Musica Magnolia a muzikanti zo Štátneho divadla a Štátnej filharmónie z Košíc.

-Mám pocit, že sú tam aj nejaké iné hudobné nástroje, trochu netradičné pre vašu kapelu a niektoré texty som ešte nepočul...-

V piesňach sa objavujú nové nástroje, ako fujara, bicie, klávesy a iné. Okrem toho máme aj nové úpravy textov, ktoré nám urobil básnik a textár Vlado Puchala.

-Na východnom Slovensku ste odohrali už stovky koncertov, tento rok ste však mali vystúpenia aj mimo svojho rodného kraja. Jedným z posledných bol aj koncert v Prahe...-

Mali sme tam nádherný koncert v polovici decembra, tešíme sa, že sme zaujali české publikum, ktoré je v tomto hudobnom segmente veľmi náročné. Máme radi kapelu Čechomor a tak trochu je našim vzorom, tak sme sa chceli otestovať. Verím, že sme obstáli. Okrem toho sme mnoho koncertov tento rok absolvovali na západnom či strednom Slovensku.

-Nemáte pocit, že vám to budú vaši fanúšikovia zazlievať? Ak hráte vonku, tak na východe je o to menej koncertov...-

Ale áno stretli sme sa aj s takými odozvami, že málo hráme doma a chodíme po republike, ale to je osud muzikantov. Chceme sa posúvať ďalej a hrať pre publikum na celom Slovensku. Nikdy však nedáme dopustiť na náš kraj, kde sme vyrástli. Ľudia možno majú pocit, že sme upustili od nárečia a folklóru, ale to celkom nie je pravda. Keď hráme inde na Slovensku, musíme trochu prispôsobiť aj ten jazyk, aby to čo chceme povedať bolo zrozumiteľnejšie. Každopádne však nikdy nezabudneme odkiaľ sme vyšli a vždy na našich koncertoch znejú ľudové piesne z východu. Tí čo nás poznajú vedia, že východniarskeho naturelu sa nikdy nevzdáme, ani by to nebolo možné.

Foto: TASR/František Iván

-Keď ste chceli osloviť publikum inde ako na východe a ľudí, ktorí sa zaujímajú o word music museli ste zasiahnuť do textov...-

Tak ako každá hudobná skupina aj my chceme niečo povedať svojmu fanúšikovi. Oslovili sme textára Vlada Puchalu, ktorý nám už urobil niekoľko piesní a majú veľký ohlas. Poznám ho z rozhlasu, počul som jeho texty, ktoré napísal pre iných spevákov aj v pop music. Najviac ma však oslovila jeho spolupráca s Mariánom Čekovským, s ktorým urobili detský rozhlasový muzikál.

-Takže máte dvorného textára?-

To by som nepovedal. Vladov záber je oveľa širší, ale to čo urobil pre nás má veľký úspech. Sú to krásne metafory a zrozumiteľné myšlienky. Keď spievate napríklad o láske k žene, nemusia tam byť vždy dúhy, modré z neba, obrovské a velikášske slovné spojenia. Dá sa to povedať poeticky a jednoducho. Tak sa to páči nám aj našim priaznivcom. To môžem zodpovedne povedať lebo to spievajú s nami.

-Kapela existuje už viac ako desať rokov. Čo všetko bolo treba na to, aby ste sa presadili?-

Predovšetkým, to čo sa dialo pred tým ako vznikla kapela. Nezačínali sme na zábavách ani na svadbách. Všetci štyria sme študovali hudbu, jednak v základnej umeleckej škole a potom na Prešovskej univerzite. Absolvovali sme záverečné štátne skúšky z hudobného nástroja, čo sa vlastne dalo považovať za klasické hudobné vzdelanie.
Takže je za tým kopa driny.

-Takže ste študovali hudbu so všetkým čo k tomu patrí?-

Samozrejme. Prešli sme všetko čo si takéto vzdelanie vyžaduje. Ten kto chce byť dobrým muzikantom nemôže sa zaobísť bez toho, aby poznal klasiku a umenie majstrov. Mnoho som sa naučil aj čo sa týka techniky hry na hudobný nástroj. To dnes môžem zužitkovať. Bez cvičenia na husle to nejde aspoň v našom prípade, chce to veľa individuálnej prípravy.

-Kde sa Vám najlepšie hrá, v akom prostredí?-

Všade je to iné. Dobre sa cítime v kultúrnych domoch v mestách i na dedinách, pretože sme blízko publika. Tešíme sa aj na festivalové pódiá, lebo tu vznikajú zaujímavé muzikantské projekty a okúsili sme už aj športové haly, kde cítiť tú silu publika.

-Ja som Vás videl pred desiatimi rokmi hrať v katedrále Sv. Jána Krstiteľa v Prešove počas nádherného komorného koncertu v období veľkonočných sviatkov. Ako sa cítite v takomto prostredí?-

Ja osobne veľmi dobre. Samozrejme, že aj ten výber hudby aj to posolstvo, ktoré chcete zanechať je iné, duchovnejšie. Trochu mi to pripomína, keď som chodil hrávať s otcom a mamou do chrámov po dedinách na severovýchodnom Slovensku v oblasti Svidníka a Bardejova. To bola fantázia.

-Máš na mysli drevené chrámy?-

Áno presne tie drevené cerkvi, ako sa u nás hovorí. Hrali sme aj v chrámoch, ktoré zapísali do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je tam nádherná akustika, krásne tam znejú hlasy.

-Takže komisia Spojených národov urobila dobre, že podporila tento zápis do svetového kultúrneho dedičstva...-

Ja neviem presne čo skúma táto komisia, keď sa rozhoduje. Asi históriu, architektúru, schopnosti ľudí, nejaké duchovné a kultúrne veci. To viem posúdiť, tak ako iný bežný človek. Ale hudbe, zvuku a spevu rozumiem, to je môj odbor i profesia. A ak by komisia potrebovala aj takéto odborné stanovisko, rád podpíšem, že tieto kostolíky do tohto zoznamu patria. Som presvedčený, že ak Boh počúva hudbu, tak je to práve v týchto chrámoch. Spev tam znie úprimne a krásne.

-Čo čaká Kandráčovcov v nadchádzajúcom roku?-

Veľa koncertov po celom Slovensku a dúfam, že aj veľa zábavy s ľuďmi, ktorých máme radi. Uvedomujem si, každý má svoje radosti i problémy, niekto väčšie a niekto menšie, ale určite sa dajú všetky starosti zvládnuť lepšie s trochou toho špásu a s dobrou pesničkou. Budeme teda radi, ak ich našou muzikou potešíme.