Okrem Markovho textu je v knihe nemeckým historikom Wolfgangom Wenohrom hodnotenie priebehu SNP, povstaleckého vojaka a dôstojníka.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 29. januára (TASR) - Kniha Konfrontácia s inou realitou sú osobné spomienky generála Jozefa Marka na Slovenské národné povstanie (SNP), ktorý sa na jeho príprave aj priebehu výrazne podieľal. Neskôr v rokoch 1949 až 1963 bol z politických dôvodov opakovane zatknutý, väznený a degradovaný na vojaka. Rehabilitovali ho až po smrti v roku 1991. Jeho rukopis spracovali do knižnej podoby vysokí vojenskí činitelia vo výslužbe, generálmajor Emil Vestenický a plukovník Ján Dibala.
"Bola to náročná práca s rukopisom. Niektoré časti zabavila polícia, niektoré generál Marko písal dvakrát. Tých pamätí bolo osem zväzkov a k tomu rôzne poznámky. Napriek deklarovanej rovnosti dvoch štátov v prvej Československej republike bolo Slovensko v úzadí v občianskom živote, štátnych službách aj v armáde. Na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave v rokoch 1922 až 1930 boli z počtu študentov iba štyri percentá Slovákov. Čistky v armáde boli za Benešovej vlády už pred Povstaním i neskôr. No aj po 73 rokoch je ešte veľa vecí nespracovaných o SNP. Stále je čo objavovať, aby to bolo objektívne zhodnotené. Preto má kniha taký názov," povedal Dibala na jej nedávnej prezentácii v Ivanke pri Dunaji.
Podľa Vestenického by nemali byť vo vedení štátu neschopní jednotlivci. "Moc u takých je veľmi nebezpečná vec. Pred Mníchovskou zradou malo Československo jednu z najkvalitnejších a najlepšie vyzbrojených armád v Európe. Prezident Beneš namiesto boja za štátne záujmy akýkoľvek odpor vzdal. Armáda sa disciplinovane, ale tragicky podrobila politickej vôli a ustúpila. Dôsledkom bola okupácia Nemeckom, Poľskom a Maďarskom, no a Beneš abdikoval a ušiel na západ. Pri vojenskom odpore by všetko následné mohlo byť inakšie," konštatoval Vestenický.
Okrem Markovho textu je v knihe nemeckým historikom Wolfgangom Wenohrom hodnotenie priebehu SNP, povstaleckého vojaka a dôstojníka. Konfrontáciu Markovho popisu udalostí rozsiahlymi pripomienkami hodnotí vtedajší minister obrany SR generál Ferdinand Čatloš. Hlavná časť 330 stranovej knihy je Markov rukopis, ktorý dokončil v roku 1970. Ten sa týka celej jeho vojenskej kariéry od nástupu do Vojenskej akadémie (1924).
Podrobne je spomínané najmä obdobie rokov 1938 až 1945. Marko bol priamy organizátor príprav a jeden z vrcholových riadiacich i zabezpečujúcich pracovníkov SNP. Čitateľ sa dozvie o politických aj vojenských zmenách a rozhodnutiach, o vyhlásení SNP a povstaleckých bojoch v rôznych regiónoch. Tiež o osobných perzekúciách od roku 1948.
"Bol som odsúdený najskôr na päť rokov ťažkého žalára, potom na 14 rokov. Vo väzniciach som si odpykal dohromady sedem rokov," končí svoje spomienky Jozef Marko.
Kniha vyšla tohto roku v bratislavskom vydavateľstve Mayer media. V prílohe uvádza text Mníchovskej dohody, Čatlošov plán na Povstanie, Nariadenie o podriadení slovenských jednotiek nemeckým vojenským veliteľstvám, zánik Hlinkovej gardy a iné dokumenty. V závere sú portréty vojenských osobností a organizačné štruktúry partizánskych a iných vojenských jednotiek v roku 1944.
"Bola to náročná práca s rukopisom. Niektoré časti zabavila polícia, niektoré generál Marko písal dvakrát. Tých pamätí bolo osem zväzkov a k tomu rôzne poznámky. Napriek deklarovanej rovnosti dvoch štátov v prvej Československej republike bolo Slovensko v úzadí v občianskom živote, štátnych službách aj v armáde. Na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave v rokoch 1922 až 1930 boli z počtu študentov iba štyri percentá Slovákov. Čistky v armáde boli za Benešovej vlády už pred Povstaním i neskôr. No aj po 73 rokoch je ešte veľa vecí nespracovaných o SNP. Stále je čo objavovať, aby to bolo objektívne zhodnotené. Preto má kniha taký názov," povedal Dibala na jej nedávnej prezentácii v Ivanke pri Dunaji.
Podľa Vestenického by nemali byť vo vedení štátu neschopní jednotlivci. "Moc u takých je veľmi nebezpečná vec. Pred Mníchovskou zradou malo Československo jednu z najkvalitnejších a najlepšie vyzbrojených armád v Európe. Prezident Beneš namiesto boja za štátne záujmy akýkoľvek odpor vzdal. Armáda sa disciplinovane, ale tragicky podrobila politickej vôli a ustúpila. Dôsledkom bola okupácia Nemeckom, Poľskom a Maďarskom, no a Beneš abdikoval a ušiel na západ. Pri vojenskom odpore by všetko následné mohlo byť inakšie," konštatoval Vestenický.
Okrem Markovho textu je v knihe nemeckým historikom Wolfgangom Wenohrom hodnotenie priebehu SNP, povstaleckého vojaka a dôstojníka. Konfrontáciu Markovho popisu udalostí rozsiahlymi pripomienkami hodnotí vtedajší minister obrany SR generál Ferdinand Čatloš. Hlavná časť 330 stranovej knihy je Markov rukopis, ktorý dokončil v roku 1970. Ten sa týka celej jeho vojenskej kariéry od nástupu do Vojenskej akadémie (1924).
Podrobne je spomínané najmä obdobie rokov 1938 až 1945. Marko bol priamy organizátor príprav a jeden z vrcholových riadiacich i zabezpečujúcich pracovníkov SNP. Čitateľ sa dozvie o politických aj vojenských zmenách a rozhodnutiach, o vyhlásení SNP a povstaleckých bojoch v rôznych regiónoch. Tiež o osobných perzekúciách od roku 1948.
"Bol som odsúdený najskôr na päť rokov ťažkého žalára, potom na 14 rokov. Vo väzniciach som si odpykal dohromady sedem rokov," končí svoje spomienky Jozef Marko.
Kniha vyšla tohto roku v bratislavskom vydavateľstve Mayer media. V prílohe uvádza text Mníchovskej dohody, Čatlošov plán na Povstanie, Nariadenie o podriadení slovenských jednotiek nemeckým vojenským veliteľstvám, zánik Hlinkovej gardy a iné dokumenty. V závere sú portréty vojenských osobností a organizačné štruktúry partizánskych a iných vojenských jednotiek v roku 1944.