Otvorenie múzea sa podľa úlohy schválenej ešte prvou vládou Roberta Fica malo uskutočniť v tomto roku pri príležitosti 70. výročia začiatku deportácií slovenských Židov do koncentračných táborov.
Autor TASR
Bratislava 15. júla (TASR) – Plánované otvorenie múzea holokaustu v bývalom koncentračnom tábore v Seredi sa tento rok neuskutoční vzhľadom na pozastavenie projektu za bývalého vedenia ministerstva kultúry.
Rezort pod vedením Mareka Maďariča projekt podporuje a označuje ho za jednu zo svojich priorít.
Múzeum na autentickom mieste s pôvodnými barakmi má priblížiť tragické obdobie "riešenia židovskej otázky" počas vojnovej Slovenskej republiky.
"Zabezpečenie realizácie vybudovania Múzea holokaustu v Seredi je jednou z priorít Ministerstva kultúry SR," uviedol pre TASR hovorca rezortu Jozef Bednár.
Na vybudovanie transformačnej stanice a prípojky vysokého napätia pre budúce múzeum ministerstvo aktuálne vyčlenilo zhruba 70.000 eur. Umožní to zachovanie stavebného povolenia, ktoré by inak vypršalo.
Otvorenie múzea sa podľa úlohy schválenej ešte prvou vládou Roberta Fica malo uskutočniť v tomto roku pri príležitosti 70. výročia začiatku deportácií slovenských Židov do koncentračných táborov. Po realizácii prvej fázy projektu však práce ustali a zriadenie múzea sa odložilo.
Projekt má na starosti Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. Jeho riaditeľ Pavol Mešťan pre TASR uviedol, že vedenie rezortu kultúry za ministra Daniela Krajcera neprejavilo záujem pokračovať vo výstavbe s argumentom finančnej krízy.
"Na práce pre stavebné povolenie a prípravu predloženia projektu do Regionálneho operačného programu sme dostali peniaze ešte za (prvého funkčného obdobia) ministra Mareka Maďariča, potom sme už nedostali nič," uviedol Mešťan.
V rámci prvej fázy s nákladmi 230.000 eur sa pripravila projektová dokumentácia, zabezpečila inžinierska činnosť, oplotenie a výtvarno-priestorové riešenie zariadenia. Peniaze na druhú fázu majú ísť z eurofondov v rámci Regionálneho operačného programu, ktorý spadá pod rezort pôdohospodárstva. K vyhláseniu druhej výzvy na podávanie projektov by malo dôjsť v októbri. Termín otvorenia múzea v súčasnosti ťažko odhadnúť.
Súčasťou múzea by malo byť aj vzdelávacie centrum medzinárodného charakteru. "V tomto areáli vznikne veľmi dôstojné miesto na uctenie si pamiatky viac ako 70.000 slovenských Židov, ktorí boli zo Slovenska deportovaní a zavraždení. Bude to memento pre budúce generácie, aby sa už nič podobné nestalo, aby sa nič podobné nemohlo opakovať," povedal Mešťan.
Pôvodne sa počítalo s otvorením múzea k 25. marcu tohto roku - v deň, keď pred 70 rokmi vypravili z Popradu prvý transport slovenských židovských dievčat do koncentračného tábora na území dnešného Poľska. Podľa informácií TASR sa v tejto súvislosti uvažovalo aj o účasti izraelského prezidenta Šimona Peresa.
Tábor v Seredi slúžil najprv ako tranzitné stredisko a pracovný tábor pre slovenských Židov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stal aj koncentračným táborom, ktorý viedol nacistický vojnový zločinec Alois Brunner, pravá ruka Adolfa Eichmana. V tábore dochádzalo k vraždám, mučeniu a znásilňovaniu väzňov. Ešte žijú pamätníci, ktorí ako obete v detskom veku prešli táborom. Ich počet je však každým rokom menší.
Rezort pod vedením Mareka Maďariča projekt podporuje a označuje ho za jednu zo svojich priorít.
Múzeum na autentickom mieste s pôvodnými barakmi má priblížiť tragické obdobie "riešenia židovskej otázky" počas vojnovej Slovenskej republiky.
"Zabezpečenie realizácie vybudovania Múzea holokaustu v Seredi je jednou z priorít Ministerstva kultúry SR," uviedol pre TASR hovorca rezortu Jozef Bednár.
Na vybudovanie transformačnej stanice a prípojky vysokého napätia pre budúce múzeum ministerstvo aktuálne vyčlenilo zhruba 70.000 eur. Umožní to zachovanie stavebného povolenia, ktoré by inak vypršalo.
Otvorenie múzea sa podľa úlohy schválenej ešte prvou vládou Roberta Fica malo uskutočniť v tomto roku pri príležitosti 70. výročia začiatku deportácií slovenských Židov do koncentračných táborov. Po realizácii prvej fázy projektu však práce ustali a zriadenie múzea sa odložilo.
Projekt má na starosti Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. Jeho riaditeľ Pavol Mešťan pre TASR uviedol, že vedenie rezortu kultúry za ministra Daniela Krajcera neprejavilo záujem pokračovať vo výstavbe s argumentom finančnej krízy.
"Na práce pre stavebné povolenie a prípravu predloženia projektu do Regionálneho operačného programu sme dostali peniaze ešte za (prvého funkčného obdobia) ministra Mareka Maďariča, potom sme už nedostali nič," uviedol Mešťan.
V rámci prvej fázy s nákladmi 230.000 eur sa pripravila projektová dokumentácia, zabezpečila inžinierska činnosť, oplotenie a výtvarno-priestorové riešenie zariadenia. Peniaze na druhú fázu majú ísť z eurofondov v rámci Regionálneho operačného programu, ktorý spadá pod rezort pôdohospodárstva. K vyhláseniu druhej výzvy na podávanie projektov by malo dôjsť v októbri. Termín otvorenia múzea v súčasnosti ťažko odhadnúť.
Súčasťou múzea by malo byť aj vzdelávacie centrum medzinárodného charakteru. "V tomto areáli vznikne veľmi dôstojné miesto na uctenie si pamiatky viac ako 70.000 slovenských Židov, ktorí boli zo Slovenska deportovaní a zavraždení. Bude to memento pre budúce generácie, aby sa už nič podobné nestalo, aby sa nič podobné nemohlo opakovať," povedal Mešťan.
Pôvodne sa počítalo s otvorením múzea k 25. marcu tohto roku - v deň, keď pred 70 rokmi vypravili z Popradu prvý transport slovenských židovských dievčat do koncentračného tábora na území dnešného Poľska. Podľa informácií TASR sa v tejto súvislosti uvažovalo aj o účasti izraelského prezidenta Šimona Peresa.
Tábor v Seredi slúžil najprv ako tranzitné stredisko a pracovný tábor pre slovenských Židov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stal aj koncentračným táborom, ktorý viedol nacistický vojnový zločinec Alois Brunner, pravá ruka Adolfa Eichmana. V tábore dochádzalo k vraždám, mučeniu a znásilňovaniu väzňov. Ešte žijú pamätníci, ktorí ako obete v detskom veku prešli táborom. Ich počet je však každým rokom menší.