Bratislava 6. augusta (TASR) – Spomienkam na V-klub patrila streda (5. 8.) v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej. Na prezentáciu knihy Petra Procházku a Juraja Šeba Legenda V-klub si na časy najznámejšieho slovenského klubu prišli zaspomínať Peter Lipa, Ľubo Stankovský či Dodo Šuhajda. "Mal fluidum. Vo Véčku sa nik na nič nehral," priblížil fenomenálny priestor fotograf Peter Procházka. V-klub je námetom až dvoch jeho kníh. "Je to moja mladosť, najkrajšie roky, každý najviac spomína na mladosť," ozrejmil autor monografie V-klub. Jej pokračovaním je o texty Juraja Šeba obohatená kniha Legenda V-klub.

Procházka priznal, že vznik publikácií podnietil Peter Lipa, keď organizoval celosvetové stretnutie Véčkarov v roku 1998. "Oslovili ma, aby som pripravil výstavu. Zrazu som zistil, že v archíve mám hotový poklad," doplnil fotograf, ktorý pravidelne navštevoval klub na Námestí SNP od roku 1967. "Vo Véčku som prežil desať rokov svojho života. Chodieval som tam, ako mnohí iní, bez ohľadu na to, či sa tam hralo alebo nehralo, alebo či som ja spieval alebo nespieval. Každý večer sme išli do Véčka úplne automaticky," priznal Peter Lipa, ale zároveň si položil otázku, či fenomenálny klub znamená niečo aj pre dnešnú mladú generáciu. "Dnes je v každom rohu, v každej bráne. Oni majú svoje Véčka a dnes ich sú tisíce. My sme mali jediné, preto to bolo pre nás také vzácne."

Pri úplnom začiatku slávneho klubu bol v roku 1965 Juraj Šebo. Prvé akcie boli podľa neho veľmi rozpačité. "Nebolo tam nohy, nikto neprišiel. Zmenili to vystúpenia bigbítových kapiel, konkrétne skupiny Black and White, v ktorej spieval bratislavský Elvis Vlado Chválny." Bubeníka Ľuba Stankovského uchvátilo v zlatých časoch klubu vystúpenie skupiny Blues 5, v ktorej spieval Peter Lipa. "Bol som priam fascinovaný, že takto by sme chceli aj my hrať, vtedy sme začínali ako skupina Modus," prezradil s tým, že pre Modus bolo účinkovanie vo V-klube absolútnym štartom do hudobného života a šoubiznisu. "Napriek tomu, že tu boli ideologické direktívy, Véčko bola kultúrna oáza v tom, čo tu vtedy bolo. My sme sa v ňom cítili ako by sme boli niekde v klube na západe."

Pod Véčkom fungovali filmový, herecký i folklórny klub. Znela tam populárna a tanečná hudba i jazz. "Prvé dva ročník Jazzových dní vznikli práve vo V-klube," upozornil Stankovský. "Život bol vtedy iný, veľa šancí na slobodu nebolo, a my sme mali pocit, že keď sa človek dostal do Véčka, keď sa zavreli tie dvere, tak komunizmus ostal vonku na ulici, vnútri sme naraz boli slobodní," priblížil dianie v závere 60. rokov Peter Lipa. "Golden Sixties boli celosvetovo zvláštnou dobou, ktorá je fenoménom. Vtedy vznikli veci, ktoré sa do dnešného dňa spomínajú včítane beatnickej poézie a totálneho nástupu rokenrolu. Véčko bolo vtedy súčasťou celosvetového diania, my sme mali pocit, že sme svetoví."

Ozdobou vysokoškolského klubu, do ktorého sa vstupovalo na indexy, boli krásne dievčatá. "Z tých fotografií to vidieť. Vyobliekať sa a ísť večer do Véčka tancovať bolo pre každé dievča to najdôležitejšie v živote, tak ako pre každého muzikanta bolo dostať sa na scénu a hrať," poznamenal otec slovenského jazzu, s ktorým súhlasil aj spevák skupiny Buttons Dodo Šuhajda. Zo "svetových čias" Véčka zvlášť pripomenul účinkovanie anglickej skupiny Cressida. "Podarilo sa nám ju dostať do Bratislavy na slovenský beatový festival v roku 1969. Hrali pre nás úplne neznámy štýl, progresívny rock s prvkami symfónie. Vo Véčku mali úspech."

Vo vychýrenom klube hrali najlepší slovenskí hudobníci. Svoje stopy tam zanechali Elán, Modus, Provisorium Deža Ursinyho, Taktici, Breakers, Fermáta, Collegium Musicum a ďalší. V bratislavskej "mekke hudby" tiež relaxovali českí umelci Karel Gott, Waldemar Matuška, Václav Neckář či Karel Černoch. "Zažili sme krásnu dobu, mali sme šťastie, že sme boli pri tom a že sme náš mladý vek zasvätili takejto milej činnosti, ktorá ostala spomienkou na celý život," konštatoval Peter Lipa s tým, že všetky pokusy prinavrátiť atmosféru Véčka sú dopredu odsúdené na neúspech a zbytočné. "Tá doba a to miesto a všetko to, v čom sme žili, je dávno za nami. My môžeme len takto príjemne spomínať na to, aké to bolo, ale to je všetko. Vrátiť sa to nedá."