Bratislava 17. októbra (TASR) - Legenda o jazyku je názov novej knihy Pavla Rankova. Nejde o lingvistickú príručku, ale historický román a inšpiroval ho úplne iný jazyk. Jedným z hlavných motívov je totiž legenda o jazyku svätého Jana Nepomuckého. Knižnú novinku vydavateľstva Slovart, v ktorej sa prelínajú udalosti z jesene 1972 so stredovekou legendou, prezentovali v utorok (16. 10.) v Bratislave.

Rankov sa vracia k mapovaniu života obyčajného človeka v časoch totality. Román sa odohráva v priebehu niekoľkých mesiacov roka 1972, spočiatku na Slovensku, ďalej prevažne v Čechách. Druhú časovú rovinu tvorí legenda o najznámejšom českom svätcovi z druhej polovice 14. storočia. V texte sa križujú jednoznačné historické fakty s fikciou, kategorické pravdy zneisťujú ich nejednoznačné vysvetlenia.

Na jeseň 1972 vlasy hipíkom stále dorastajú a bigbít je čoraz tvrdší. Okupačná sovietska armáda sa v ČSSR cíti ako doma a súdruh Biľak vystupuje na zasadnutí ÚV KSČ so zásadnou správou. Palestínske komando zavraždí na olympiáde niekoľko športovcov, ľavicoví teroristi Baader a Meinhofová sedia v nemeckom väzení, z Československa je unesené ďalšie lietadlo. Aj tieto udalosti pripomenie román, ktorý má štyroch hlavných hrdinov. Táňa, Tomáš, Martin a Klára majú devätnásť a zvedavo pozorujú svet okolo seba. Sú v prvom ročníku štúdia histórie, takže najviac ich zaujíma, či honosný relikviár, ktorý bude otvorený v rámci rekonštrukcie Svätovítskeho chrámu, naozaj ukrýva jazyk Jána Nepomuckého. "Hneď na prvej hodine prichádza ich ročníkový vedúci, ktorý si predsavzal, že bude na nich ideologicky pôsobiť v rámci normalizačného hnutia a zo stredovekej legendy o sv. Janovi Nepomuckom zruší klerikálny nános a celé to preskúmajú z hľadiska marxizmu-leninizmu," priblížil publicista a propagátor literatúry Dado Nagy knižnú novinku, v ktorej sú v konfrontácii dve epochy.

"Konflikt svätca, ktorého dal kráľ Václav IV. najskôr mučiť a potom utopiť za to, že neprezradil spovedné tajomstvo, potom je tam skupina študentov, ktorí sa v princípe spriečili iba tým, že sa rozhodli legendu naozaj dôsledne preskúmať svojím spôsobom a neveriť tomu, čo im o nej hovorí niekto iný," dodal k románu bohatému na množstvo zaujímavých faktov z čias stredoveku, informácii o najpopulárnejšou českom svätcovi i normalizačnom období s celou jeho atmosférou zbytočných schôdzí a zjazdov. Autor si zjavne naštudoval aj reálie pražskej metropoly. "Mal som šťastie, minulý rok na jar som sa dostal na šesť týždňov do Prahy, kde som navštívil aj archív Filozofickej fakulty UK. Dostal som sa z dnešného pohľadu k veľmi čarovným zápisniciam zo schôdzí, je neuveriteľné, ako rýchlo sa ľudia v normalizácii dokázali preklopiť," prezradil Rankov. Pre TASR uviedol, že momentálne pripravuje debut v oblasti literatúry pre deti. "Vďaka Fondu na podporu umenia som dostal štipendium na knižku rozprávok, budú to klasické rozprávky - princezničky, ich ženísi, bratia, kráľovskí synovia, ktorí sa nemajú v láske a podobne. Budem debutantom v žánri rozprávka, možno aj nebudem debutantom, možno to nikto nebude chcieť vydať," uzavrel.

Pavol Rankov (1964) pôsobí na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty UK. Debutoval poviedkovou zbierkou S odstupom času (1995), neskôr vydal tituly My a oni/Oni a my (2001) a v Tesnej blízkosti (2004). Prostriedkami fantastickej a absurdnej literatúry v nich skúmal situácie či okolnosti, za akých sa v ľudskom živote prejavuje dobro a zlo. Na túto líniu nadviazal aj svojou poslednou poviedkovou knižkou Na druhej strane (2013). V románoch Stalo sa prvého septembra alebo inokedy (2008) a Matky (2011) sa zaoberal jednotlivcom v spoločensko-historickom súkolí. V roku 2017 mu vyšiel román zo súčasnosti Miesta, čo nie sú na mape.