Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlavná postava je na scéne prítomná počas celej inscenácie, čo na herca kládlo nároky nielen z pohľadu objemu textu. Michal Jánoš bol však takejto výzve podľa svojich slov rád.
Autor TASR
Trnava 12. decembra (TASR) - Najnovším prírastkom repertoárovej ponuky Divadla Jána Palárika (DJP) v Trnave je inscenácia Palárik (a to jeho teátro). S Michalom Jánošom v hlavnej úlohe ju naštudoval režisér Jakub Nvota, ktorý je aj autorom scenára. Premiéru mala v piatok 9. decembra.
Po Palárikovom Drotárovi, Inkognite, Zmierení alebo Dobrodružstve pri obžinkoch, dráme Dimitrij Samozvanec i životopisnej hre Palárik alebo Beskydov trnavské divadlo znovu našlo dôvod, prečo sa vrátiť k osobnosti kňaza, dramatika, vzdelanca, cestovateľa, po ktorom je pomenované. Bolo to nielen 200. výročie jeho narodenia, ale aj skutočnosť, že Palárikov život bol plný momentov, keď bojoval so sebou, za seba a musel aj za ostatných a občas aj proti nim. Že princípy problémov, medziľudských vzťahov i situácií, aké Palárik riešil, sa nezmenili ani do dnešných čias, čo podčiarkla aj úplne súčasná scéna Diany Strauszovej.
"Nie som úplne fanúšikom životopisných hier, ktoré ilustrujú život hrdinu od narodenia po smrť. Zastávam skôr názor, že z každého života sa dá vystihnúť udalosť, ktorá reprezentuje život jednotlivca. Keď som dostal ponuku dramaturgie DJP, hľadali sme moment, ktorý by vystihoval Palárikov osud. Také signifikantné udalosti, kde som mal pocit, že majú presah do dneška, sme našli a to je ten jediný dôvod a oprávnenie, prečo sa to oplatilo inscenovať, lebo inak by to bol dejepis a múzeum," povedal Nvota. Dodal, že "hra sa deje v Palárikovej hlave".
Hlavná postava je na scéne prítomná počas celej inscenácie, čo na herca kládlo nároky nielen z pohľadu objemu textu. Michal Jánoš bol však takejto výzve podľa svojich slov rád. Na začiatku, ako doplnil, musel bojovať s vlastnou predstavou postavy katolíckeho kňaza, ktorú mal zafixovanú ako dôstojnú, ochudobnenú o prejavy ako hnev či frustrácia. "Dlho som musel nachádzať cestu k tomu, že kňaz Palárik bol aj obyčajný človek," povedal Jánoš. Aby mohla jeho postava cez základné emočné prejavy dospieť k myšlienkam, ktoré sa snažila ľuďom odovzdávať.
Odborný konzultant inscenácie Ľuboš Kačírek uviedol pre divadelný bulletin, že Palárik ako významná osobnosť slovenskej politickej a kultúrnej reprezentácie 19. storočia podporoval spoločenské zmeny, veril myšlienkam liberalizmu, slobody a rovnosti obyvateľov a národov. "Žiaľ, doba nebola úplne pripravená. Bol preto veľakrát nepochopený svojím okolím, ktoré nepociťovalo až takú potrebu modernizačných zmien," konštatoval. Palárik pôsobil od roku 1862 v Majcichove pri Trnave, kde je aj pochovaný. Bol spoluzakladateľom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Zaslúžil sa aj o to, aby sa v budove trnavského divadla začalo hrať po slovensky. Dovtedy bolo určené len pre nemecké a maďarské súbory.
V ďalších postavách sa v inscenácii predstavili Matúš Beniak, Kristína Kilo, Tomáš Vravník, Dana Droppová a Braňo Mosný. Hudbu skomponoval Mario Buzzi, kostýmy navrhla Veronika Vartíková. Najbližšie inscenáciu DJP uvedie 20. decembra a 13. januára.
Po Palárikovom Drotárovi, Inkognite, Zmierení alebo Dobrodružstve pri obžinkoch, dráme Dimitrij Samozvanec i životopisnej hre Palárik alebo Beskydov trnavské divadlo znovu našlo dôvod, prečo sa vrátiť k osobnosti kňaza, dramatika, vzdelanca, cestovateľa, po ktorom je pomenované. Bolo to nielen 200. výročie jeho narodenia, ale aj skutočnosť, že Palárikov život bol plný momentov, keď bojoval so sebou, za seba a musel aj za ostatných a občas aj proti nim. Že princípy problémov, medziľudských vzťahov i situácií, aké Palárik riešil, sa nezmenili ani do dnešných čias, čo podčiarkla aj úplne súčasná scéna Diany Strauszovej.
"Nie som úplne fanúšikom životopisných hier, ktoré ilustrujú život hrdinu od narodenia po smrť. Zastávam skôr názor, že z každého života sa dá vystihnúť udalosť, ktorá reprezentuje život jednotlivca. Keď som dostal ponuku dramaturgie DJP, hľadali sme moment, ktorý by vystihoval Palárikov osud. Také signifikantné udalosti, kde som mal pocit, že majú presah do dneška, sme našli a to je ten jediný dôvod a oprávnenie, prečo sa to oplatilo inscenovať, lebo inak by to bol dejepis a múzeum," povedal Nvota. Dodal, že "hra sa deje v Palárikovej hlave".
Hlavná postava je na scéne prítomná počas celej inscenácie, čo na herca kládlo nároky nielen z pohľadu objemu textu. Michal Jánoš bol však takejto výzve podľa svojich slov rád. Na začiatku, ako doplnil, musel bojovať s vlastnou predstavou postavy katolíckeho kňaza, ktorú mal zafixovanú ako dôstojnú, ochudobnenú o prejavy ako hnev či frustrácia. "Dlho som musel nachádzať cestu k tomu, že kňaz Palárik bol aj obyčajný človek," povedal Jánoš. Aby mohla jeho postava cez základné emočné prejavy dospieť k myšlienkam, ktoré sa snažila ľuďom odovzdávať.
Odborný konzultant inscenácie Ľuboš Kačírek uviedol pre divadelný bulletin, že Palárik ako významná osobnosť slovenskej politickej a kultúrnej reprezentácie 19. storočia podporoval spoločenské zmeny, veril myšlienkam liberalizmu, slobody a rovnosti obyvateľov a národov. "Žiaľ, doba nebola úplne pripravená. Bol preto veľakrát nepochopený svojím okolím, ktoré nepociťovalo až takú potrebu modernizačných zmien," konštatoval. Palárik pôsobil od roku 1862 v Majcichove pri Trnave, kde je aj pochovaný. Bol spoluzakladateľom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Zaslúžil sa aj o to, aby sa v budove trnavského divadla začalo hrať po slovensky. Dovtedy bolo určené len pre nemecké a maďarské súbory.
V ďalších postavách sa v inscenácii predstavili Matúš Beniak, Kristína Kilo, Tomáš Vravník, Dana Droppová a Braňo Mosný. Hudbu skomponoval Mario Buzzi, kostýmy navrhla Veronika Vartíková. Najbližšie inscenáciu DJP uvedie 20. decembra a 13. januára.
