Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj keď je Barbro Lindgrenová "iba" menovkyňou slávnejšej krajanky Astrid Lindgrenovej, aj jej okolo stovky diel preložili už do troch desiatok jazykov.
Autor TASR
Štokholm 25. marca (TASR) - Laureátkou Pamätnej ceny Astrid Lindgrenovej 2014 sa stala švédska spisovateľka Barbro Lindgrenová (77), menovkyňa slávnej krajanky, ktorej meno nesie ocenenie. Vo Vimmerby, rodisku Astrid Lindgrenovej, o tom dnes informovala odborná porota, vyberajúca spomedzi 238 kandidátov zo 68 krajín.
V zdôvodnení výberu laureátky sa zdôrazňuje, že ocenená autorka po novom nedefinovala iba knihu pre najmenších čitateľov, ale aj absurdnú prózu, existenciálnu detskú poéziu a realistickú fikciu pre mladých dospelých. Barbro Lindgrenová je "literárnou priekopníčkou", ktorá využíva "dobrodružný jazyk" a rozpráva svoje príbehy s humoristickým a dobrotivým tónom, ktorý deti priamo oslovuje, konštatovali porotcovia.
Aj keď je Barbro Lindgrenová "iba" menovkyňou slávnejšej krajanky Astrid Lindgrenovej, aj jej okolo stovky diel preložili už do troch desiatok jazykov.
Pamätnú cenu Astrid Lindgrenovej (The Astrid Lindgren Memorial Award) dotovanú sumou piatich miliónov švédskych korún (v prepočte asi 565.000 eur) zriadila vláda severskej krajiny v roku 2002 na počesť zosnulej autorky populárnych detských knižiek ako Pippi Dlhá pančucha či Emil z Lönnebergu. Diela svetoznámej Švédky preložili do 85 jazykov a vydali v náklade viac ako 130 miliónov výtlačkov.
Astrid Lindgrenová zomrela 28. januára 2002 vo veku 94 rokov. Nielen Pippi Dlhá pančucha, ale aj viaceré z ďalších spisovateľkiných diel (Detektív Kalle Blomquist, Rasmus na vandrovke, Deti z Bullerbynu, O princeznej, čo sa nechcela hrať, Emil ešte žije, Bratia Levie srdce, Zbojnícka dcéra Ronja) sa stali námetom pre štyri desiatky filmových a televíznych projektov.
Autorkina angažovanosť za "spravodlivosť, nenásilnosť a porozumenie voči menšinám, ako aj za lásku a starostlivosť vo vzťahu k prírode" jej vyniesla i alternatívnu Nobelovu cenu.
Prvými laureátmi ocenenia sa v roku 2003 stali Rakúšanka Christine Nöstlingerová a americký ilustrátor a spisovateľ Maurice Sendak. O rok neskôr cenu získala brazílska autorka detskej literatúry Lygia Bojungová. Medzi nominovanými za rok 2004 bola aj slovenská spisovateľka Klára Jarunková, ktorej sa rovnakej pocty dostalo aj neskôr napriek faktu, že ocenenie nemožno udeliť in memoriam.
Medzi adeptmi na cenu figurovalo v priebehu rokov napríklad i Bienále ilustrácii Bratislava (BiB), českí ilustrátori Květa Pacovská a Josef Paleček či spisovateľka Iva Procházková. V tomto roku sa medzi nich zaradila autorka-ilustrátorka Renáta Fučíková.
V ostatných rokoch sa laureátmi najvyššie dotovaného ocenenia za literárnu tvorbu pre deti a mládež stali belgická ilustrátorka a autorka Kitty Crowtherová, austrálsky spisovateľ a ilustrátor Shaun Tan, ktorý sa len krátko predtým tešil aj z Oscara za animovanú filmovú adaptáciu vlastnej knihy The Lost Thing, holandský autor Guus Kuijer a vlani argentínska ilustrátorka kníh pre deti a mládež Marisol Misenta známa pod umeleckým menom Isol.
V zdôvodnení výberu laureátky sa zdôrazňuje, že ocenená autorka po novom nedefinovala iba knihu pre najmenších čitateľov, ale aj absurdnú prózu, existenciálnu detskú poéziu a realistickú fikciu pre mladých dospelých. Barbro Lindgrenová je "literárnou priekopníčkou", ktorá využíva "dobrodružný jazyk" a rozpráva svoje príbehy s humoristickým a dobrotivým tónom, ktorý deti priamo oslovuje, konštatovali porotcovia.
Aj keď je Barbro Lindgrenová "iba" menovkyňou slávnejšej krajanky Astrid Lindgrenovej, aj jej okolo stovky diel preložili už do troch desiatok jazykov.
Pamätnú cenu Astrid Lindgrenovej (The Astrid Lindgren Memorial Award) dotovanú sumou piatich miliónov švédskych korún (v prepočte asi 565.000 eur) zriadila vláda severskej krajiny v roku 2002 na počesť zosnulej autorky populárnych detských knižiek ako Pippi Dlhá pančucha či Emil z Lönnebergu. Diela svetoznámej Švédky preložili do 85 jazykov a vydali v náklade viac ako 130 miliónov výtlačkov.
Astrid Lindgrenová zomrela 28. januára 2002 vo veku 94 rokov. Nielen Pippi Dlhá pančucha, ale aj viaceré z ďalších spisovateľkiných diel (Detektív Kalle Blomquist, Rasmus na vandrovke, Deti z Bullerbynu, O princeznej, čo sa nechcela hrať, Emil ešte žije, Bratia Levie srdce, Zbojnícka dcéra Ronja) sa stali námetom pre štyri desiatky filmových a televíznych projektov.
Autorkina angažovanosť za "spravodlivosť, nenásilnosť a porozumenie voči menšinám, ako aj za lásku a starostlivosť vo vzťahu k prírode" jej vyniesla i alternatívnu Nobelovu cenu.
Prvými laureátmi ocenenia sa v roku 2003 stali Rakúšanka Christine Nöstlingerová a americký ilustrátor a spisovateľ Maurice Sendak. O rok neskôr cenu získala brazílska autorka detskej literatúry Lygia Bojungová. Medzi nominovanými za rok 2004 bola aj slovenská spisovateľka Klára Jarunková, ktorej sa rovnakej pocty dostalo aj neskôr napriek faktu, že ocenenie nemožno udeliť in memoriam.
Medzi adeptmi na cenu figurovalo v priebehu rokov napríklad i Bienále ilustrácii Bratislava (BiB), českí ilustrátori Květa Pacovská a Josef Paleček či spisovateľka Iva Procházková. V tomto roku sa medzi nich zaradila autorka-ilustrátorka Renáta Fučíková.
V ostatných rokoch sa laureátmi najvyššie dotovaného ocenenia za literárnu tvorbu pre deti a mládež stali belgická ilustrátorka a autorka Kitty Crowtherová, austrálsky spisovateľ a ilustrátor Shaun Tan, ktorý sa len krátko predtým tešil aj z Oscara za animovanú filmovú adaptáciu vlastnej knihy The Lost Thing, holandský autor Guus Kuijer a vlani argentínska ilustrátorka kníh pre deti a mládež Marisol Misenta známa pod umeleckým menom Isol.
