Bratislava 11. mája (TASR) - Výstava Tanečná kozmopolitka v novej budove Slovenského národného divadla (SND) je venovaná tanečnici, dramaturgičke, teoretičke a historičke tanca Alici Pastorovej-Flachovej. Koná sa pri príležitosti jej 90. nedožitých narodenín a Divadelný ústav takto mapuje biele miesta nášho baletu.

V obrazových a textových dokumentoch na paneloch zachytáva životnú púť rodáčky z Tešína (1928) od začiatkov štúdia v baletnej škole Iva Váňu Psotu v Brne, cez tragické obdobie druhej svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky až po pedagogické aktivity.

"Takýto typ výstav považujeme za dôležité, najmä keď umelkyňa tu zanechala výraznú stopu," na jej piatkovom otvorení zdôvodnila riaditeľka Divadelného ústavu Vladislava Fekete.



Autorky expozície sú Monika Čertezni a Eva Gajdošová. Podľa nich pre Alicu Pastorovú-Flachovú balet nebol povolaním, ale poslaním. Brala ho ako kompletné umenie, ktoré veľmi dobre ovládala po všetkých stránkach, naplno a stále nim žila.

"Až neskôr, a ani nie od nej, sme zistili, že bola v koncentráku. Napriek chorobám sa baletu o rok opäť začala venovať. Výstava je náš hold jej veľkej osobnosti," dodala Čertezni.

Návštevník výstavy sa dozvie, že Pastorovej-Flachovej udelili osvedčenie ako účastníčke národného boja za oslobodenie. Jej osud vo vojnových rokoch opísala Agata Schindler v knihe Maličká slzička a stvárnili ho aj v slovensko-českom filme režiséra Zdeňka Jiráskeho V tichu. Ako židovku ju na začiatku vojny deportovali do tábora v Terezíne a neskôr do Auschwitzu. V januári 1945 absolvovala pochod smrti do tábora v Bergen-Belsene.

Po skončení vojny sa s podlomeným zdravím vrátila do baletnej školy v Brne. Následne sa stala sólistkou baletu v Olomouci a po krátkom čase úspešne absolvovala konkurz do Baletu SND. Súpis jej postáv stvárnených na javisku SND je od 9.12.1950 do 4.10.1970. Z nich mnohé boli sólové, napríklad v baletoch Popoluška, Romeo a Júlia, Trojrohý klobúk, Gajané, Červený mak, Spiaca krásavica, Luskáčik, Ples kadetov, Plamene Paríža.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Po skončení aktívnej tanečnej kariéry bola významnou a v zahraničí rešpektovanou dramaturgičkou Baletu SND. Vďaka medzinárodným kontaktom sa jej podarilo zabezpečiť hosťovania popredných súborov z Veľkej Británie a Spojených štátov amerických. V období železnej opony to bol výnimočný kultúrny počin. Dramaturgický plán a repertoár baletného súboru bol za jej pôsobenia počas komunistického režimu progresívny a mnohé tituly sa stali medzníkmi v histórii tohto súboru.

Pedagogicky pôsobila na Hudobnej a tanečnej škole, dnešnom Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej. V oblasti dejín a teórie tanca výrazne ovplyvnila viaceré generácie tanečných umelcov a pedagógov. Na Vysokej škole múzických umení založila a neskôr viedla Metodický kabinet, čím prispela ku kodifikácii odbornej reflexie tanečného umenia. Zomrela v Bratislave v roku 2006.

Výstava potrvá do 29. júna.