Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Remiašove fotografie okrem umeleckej hodnoty sú dokumentom doby, v ktorej vznikali a ktorou boli, ako každé dielo, ovplyvňované.
Autor TASR
Hlohovec 5. mája (TASR) – Takmer dve stovky čiernobielych i farebných fotografií poskytol novinár a fotograf Pavol Remiaš pre svoju v poradí 13. výstavu, ktorá je však vôbec prvou v jeho rodnom Hlohovci. Vo výstavných priestoroch Vlastivedného múzea v Robotníckom dome si ju záujemcovia môžu pozrieť do 5. júna. Kurátorom Remiašovej retrospektívnej prezentácie s názvom Človek v čase je riaditeľ múzea Jozef Urminský.
„Na svoju prvú kvalitnú fototechniku si zarábal Pavol Remiaš prácou v bani. Vedenie prievidzskej bane si všimlo jeho zručnosti a nasledovala ponuka prejsť na tamojšie propagačné oddelenie,“ uviedol kurátor. Fotografia ho napokon doviedla k novinárskej práci, začínal ako dopisovateľ a redaktor podnikových novín, neskôr prešiel do denníka Smer v Banskej Bystrici. Vyštudoval popri zamestnaní žurnalistiku a od roku 1993 do 2017 pôsobil ako krajský redaktor Tlačovej agentúry SR. „Práve fotografia ma priviedla do osídiel žurnalistiky. Nikdy som však v žiadnom médiu nepôsobil ako fotoreportér, ale ako píšuci redaktor. Fotografiu som však vždy využíval,“ konštatoval Remiaš.
V poslednom štvrťstoročí sa venuje farebnej fotografii, hoci v začiatkoch preferoval čiernobielu. „Iné možnosti neboli. Čiernobiele fotografie som si mohol sám vyvolávať. V 70. rokoch minulého storočia som začal posielať fotografie na rôzne súťažné domáce aj zahraničné výstavy umeleckej fotografie, mám desiatky cien a diplomov. Na niektoré fotosalóny posielam fotografie doteraz,“ uviedol autor. Okrem fototvorby je naďalej aktívny aj ako porotca pri rôznych súťažiach. Vystavené kolekcie fotografií baníkov, detí, politikov, športu či z dovoleniek v Hlohovci obohatil o archívne zábery z nakrúcania westernov vo svojich prvopočiatkoch. „V roku 1967 sme spolu s hlohovskými kamarátmi nakrútili amatérsky film Deadly Dust – Vražedný prach. Vraj prvý western natočený na Slovensku. Dnes je zostrihaný na necelých 40 minút aj ozvučený komentárom. Budeme ho na výstave priebežne premietať,“ informoval Remiaš.
„Výstava Človek v čase je pomyselným zrkadlom, no obmedzeným výberom doterajšej autorovej tvorby. Remiašove fotografie okrem umeleckej hodnoty sú dokumentom doby, v ktorej vznikali a ktorou boli, ako každé dielo, ovplyvňované. Sú umeleckou výpoveďou autora, ktorý zostal verný sebe i milovanej fotografii,“ uzavrel kurátor.
„Na svoju prvú kvalitnú fototechniku si zarábal Pavol Remiaš prácou v bani. Vedenie prievidzskej bane si všimlo jeho zručnosti a nasledovala ponuka prejsť na tamojšie propagačné oddelenie,“ uviedol kurátor. Fotografia ho napokon doviedla k novinárskej práci, začínal ako dopisovateľ a redaktor podnikových novín, neskôr prešiel do denníka Smer v Banskej Bystrici. Vyštudoval popri zamestnaní žurnalistiku a od roku 1993 do 2017 pôsobil ako krajský redaktor Tlačovej agentúry SR. „Práve fotografia ma priviedla do osídiel žurnalistiky. Nikdy som však v žiadnom médiu nepôsobil ako fotoreportér, ale ako píšuci redaktor. Fotografiu som však vždy využíval,“ konštatoval Remiaš.
V poslednom štvrťstoročí sa venuje farebnej fotografii, hoci v začiatkoch preferoval čiernobielu. „Iné možnosti neboli. Čiernobiele fotografie som si mohol sám vyvolávať. V 70. rokoch minulého storočia som začal posielať fotografie na rôzne súťažné domáce aj zahraničné výstavy umeleckej fotografie, mám desiatky cien a diplomov. Na niektoré fotosalóny posielam fotografie doteraz,“ uviedol autor. Okrem fototvorby je naďalej aktívny aj ako porotca pri rôznych súťažiach. Vystavené kolekcie fotografií baníkov, detí, politikov, športu či z dovoleniek v Hlohovci obohatil o archívne zábery z nakrúcania westernov vo svojich prvopočiatkoch. „V roku 1967 sme spolu s hlohovskými kamarátmi nakrútili amatérsky film Deadly Dust – Vražedný prach. Vraj prvý western natočený na Slovensku. Dnes je zostrihaný na necelých 40 minút aj ozvučený komentárom. Budeme ho na výstave priebežne premietať,“ informoval Remiaš.
„Výstava Človek v čase je pomyselným zrkadlom, no obmedzeným výberom doterajšej autorovej tvorby. Remiašove fotografie okrem umeleckej hodnoty sú dokumentom doby, v ktorej vznikali a ktorou boli, ako každé dielo, ovplyvňované. Sú umeleckou výpoveďou autora, ktorý zostal verný sebe i milovanej fotografii,“ uzavrel kurátor.
