Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť.
Autor TASR
Detva 17. decembra (TASR) - Počas starodávnych podpolianskych Vianoc jedli ľudia na Štedrý večer sedem a v niektorých domácnostiach aj deväť chodov. Neboli však také veľké, ako ich máme v súčasnosti. Významným jedlom bola cez sviatky aj krupicová kaša so škoricou. TASR to povedala Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve.
Ako ďalej uviedla, súčasťou večere boli strukoviny, oblátky, opekance s makom i kapustnica. "Dávali to do veľkých mís, ktoré postavili na stôl a všetci si z nich brali. Pod Poľanou pripravovali aj baby, okrúhly kysnutý koláč z bielej múky," objasnila s tým, že to bol taký chlieb, ktorý zajedali s kapustnicou. Katolíci ho po polnoci jedli aj s klobásou alebo šunkou. Jeho tvar symbolizoval celistvosť i kolobeh života. Zároveň bol pletený, čo bolo znakom súdržnosti. "Makové jedlá zas znamenali hojnosť a aj ochranu proti strigám," spresnila.
Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť. Súčasťou boli aj med, jablká, oriešky, cesnak, ryby a hriatô. Pre chlapov aj pálenka, pre ženy domáce víno a pred deti voda z hrušiek alebo sliviek.
Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom. Do každého rohu podeň ukryla predmety, ktoré mali rôzny magický význam na nadchádzajúci rok. Pod jedným bolo zrno pre dobrú úrodu, v druhom roku bol pudilár, aby mala rodina dostatok peňazí. V ďalšom cesnak pre dobré zdravie a v poslednom kúsok chleba, aby doma nikdy nechýbal. Na stole bol krížik, svätená voda a sviečka, čo bola väčšinou petrolejová lampa. "Nohy stola obkrútili reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy, aby ich počas roka neboleli," približuje.
Súčasťou večera bolo umývanie vodou z potoka v nádobe na dojenie, vystriedala sa celá rodina. Otec ako prvý do nej nebadane vhodil pár mincí, ktoré neskôr odniesli do kostolnej kasičky. Potom gazda vzal svätenú vodu a všetky jedlá na stole posvätil. Každému urobil krížik na čelo, aby bol celý rok taký dobrý ako med. Neskôr sa pomodlili Otčenáš, Zdravas, Verím v Boha, Sláva. Po večeri spoločne spievali vianočné pesničky a po nich si deti začali hľadať darčeky. "Samozrejme, ak si ich rodina mohla dovoliť. Po večeri, ešte pred polnocou, sa chodilo po spievaní," uzatvára múzeum.
Ako ďalej uviedla, súčasťou večere boli strukoviny, oblátky, opekance s makom i kapustnica. "Dávali to do veľkých mís, ktoré postavili na stôl a všetci si z nich brali. Pod Poľanou pripravovali aj baby, okrúhly kysnutý koláč z bielej múky," objasnila s tým, že to bol taký chlieb, ktorý zajedali s kapustnicou. Katolíci ho po polnoci jedli aj s klobásou alebo šunkou. Jeho tvar symbolizoval celistvosť i kolobeh života. Zároveň bol pletený, čo bolo znakom súdržnosti. "Makové jedlá zas znamenali hojnosť a aj ochranu proti strigám," spresnila.
Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť. Súčasťou boli aj med, jablká, oriešky, cesnak, ryby a hriatô. Pre chlapov aj pálenka, pre ženy domáce víno a pred deti voda z hrušiek alebo sliviek.
Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom. Do každého rohu podeň ukryla predmety, ktoré mali rôzny magický význam na nadchádzajúci rok. Pod jedným bolo zrno pre dobrú úrodu, v druhom roku bol pudilár, aby mala rodina dostatok peňazí. V ďalšom cesnak pre dobré zdravie a v poslednom kúsok chleba, aby doma nikdy nechýbal. Na stole bol krížik, svätená voda a sviečka, čo bola väčšinou petrolejová lampa. "Nohy stola obkrútili reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy, aby ich počas roka neboleli," približuje.
Súčasťou večera bolo umývanie vodou z potoka v nádobe na dojenie, vystriedala sa celá rodina. Otec ako prvý do nej nebadane vhodil pár mincí, ktoré neskôr odniesli do kostolnej kasičky. Potom gazda vzal svätenú vodu a všetky jedlá na stole posvätil. Každému urobil krížik na čelo, aby bol celý rok taký dobrý ako med. Neskôr sa pomodlili Otčenáš, Zdravas, Verím v Boha, Sláva. Po večeri spoločne spievali vianočné pesničky a po nich si deti začali hľadať darčeky. "Samozrejme, ak si ich rodina mohla dovoliť. Po večeri, ešte pred polnocou, sa chodilo po spievaní," uzatvára múzeum.
