Okrem zníženia byrokracie a maximálneho odpolitizovania financovania kultúrnych politík poukázal Siil aj na ďalšie kľúčové oblasti, ktoré musia prejsť v oblasti kultúrnych politík transformáciou.
Autor TASR
Bratislava 13. júna (TASR) - Kultúrne politiky a schémy finančnej podpory kultúry ešte stále dostatočne nerešpektujú fakt, že sa umenie dostáva k jeho konzumentom často úplne iným spôsobom ako v minulosti. Na dnešnej konferencii Kancelárie Creative Europe Desk (CED) Slovakia pod názvom Verejne o verejných zdrojoch pre kultúry, ktorej cieľom je zhodnotiť súčasný systém dotačných kultúrnych politík v SR i v Európe, to uviedol hlavný rečník podujatia, Estónec Ragnar Siil.
Odborník s dlhoročnou praxou v oblasti kultúrnej politiky a stratégií v oblasti kreatívneho priemyslu to poukázal na súčasnosti hudobného priemyslu. "Kým pred 15 rokmi rozhodovali o tom, do koho sa bude investovať, vydavateľstvá, dnes sú to samotní poslucháči ktorí prostredníctvom internetu a sociálnych sietí rozhodujú o tom, kto je hviezda. Oni sami sa stávajú nielen konzumentmi, ale aj producentmi“ skonštatoval Siil.
Pri zovšeobecnení skonštatoval, že napriek novým, priamočiarym formám interaktivity, ktorými tvorcovia kultúrnych aktivít využívajú možnosti 21. storočia, ostávajú dotačné schémy podpory kultúry akoby v minulosti. "Sú naďalej zaťažené zbytočnou byrokraciou, často nie sú očistené od politických zásahov,“ zdôraznil.
Okrem zníženia byrokracie a maximálneho odpolitizovania financovania kultúrnych politík poukázal Siil, využívajúc i svoje skúsenosti z Estónska, kde bol spolutvorcom vládnej kultúrnej politiky, aj na ďalšie kľúčové oblasti, ktoré musia prejsť v oblasti kultúrnych politík transformáciou. Zdôraznil, že je potrebné mechanizmus finančnej podpory prispôsobovať potrebám aktérov, venoval sa aj podpore kreatívneho priemyslu, pričom v tejto súvislosti poukázal na určite riziko, ktoré by mali dotačné politiky zohľadňovať. "Určite by sa na podporu jednotlivých aktivít nemalo pozerať čisto z hľadiska ich rentabilnosti, teda nemal by vznikať dojem, že kreatívny priemysel s potenciálom generovať zisk má väčšiu podporu ako iné formy umenia,“ uviedol.
Celodenná konferencia má podľa dramaturga Bohdana Smiešku ambície pozrieť sa nielen na súčasné fungovanie verejných dotačných schém, ale aj ich víziu do budúcnosti. "Hovoríme teda aj o tom, ako sú tieto dotačné schémy prevádzkované a vyhodnocované samotnými inštitúciami, ktoré sú ich gestorom,“ uviedol Smieška. Cieľom konferencie je diskutovať aj o tom, či tí, ktorí z dotačných schém benefitujú, môžu spolupracovať na ich chode a vývoji. "Myslíme si, že by tieto schémy mali vznikať partnersky, v dialógu a chceme sa pozrieť na to, či to takto funguje, alebo či sú prijímatelia dotácií naozaj iba v pozícii tých, ktorí požiadajú predpísanou formou o udelenie dotácie," uviedol.
V programe konferencie budú o týchto témach hovoriť podpredsedníčka Rady Fondu na podporu umenia (FPU) Zuzana Megová, riaditeľ Audiovizuálneho fondu (AvF) Martin Šmatlák či riaditeľka Odboru cestovného ruchu a kultúry Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Zuzana Šajgalíková, zastupujúca Regionálnu dotačnú schému Bratislavského kraja, vychádzajúcej zo stratégie rozvoja kultúry BSK. Na strane tvorcov a organizátorov kultúry vystúpi riaditeľka Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová, umelecký riaditeľ A4 - priestoru pre súčasnú kultúru Ľubomír Burgr či filmová producentka Zuzana Mistríková.
Odborník s dlhoročnou praxou v oblasti kultúrnej politiky a stratégií v oblasti kreatívneho priemyslu to poukázal na súčasnosti hudobného priemyslu. "Kým pred 15 rokmi rozhodovali o tom, do koho sa bude investovať, vydavateľstvá, dnes sú to samotní poslucháči ktorí prostredníctvom internetu a sociálnych sietí rozhodujú o tom, kto je hviezda. Oni sami sa stávajú nielen konzumentmi, ale aj producentmi“ skonštatoval Siil.
Pri zovšeobecnení skonštatoval, že napriek novým, priamočiarym formám interaktivity, ktorými tvorcovia kultúrnych aktivít využívajú možnosti 21. storočia, ostávajú dotačné schémy podpory kultúry akoby v minulosti. "Sú naďalej zaťažené zbytočnou byrokraciou, často nie sú očistené od politických zásahov,“ zdôraznil.
Okrem zníženia byrokracie a maximálneho odpolitizovania financovania kultúrnych politík poukázal Siil, využívajúc i svoje skúsenosti z Estónska, kde bol spolutvorcom vládnej kultúrnej politiky, aj na ďalšie kľúčové oblasti, ktoré musia prejsť v oblasti kultúrnych politík transformáciou. Zdôraznil, že je potrebné mechanizmus finančnej podpory prispôsobovať potrebám aktérov, venoval sa aj podpore kreatívneho priemyslu, pričom v tejto súvislosti poukázal na určite riziko, ktoré by mali dotačné politiky zohľadňovať. "Určite by sa na podporu jednotlivých aktivít nemalo pozerať čisto z hľadiska ich rentabilnosti, teda nemal by vznikať dojem, že kreatívny priemysel s potenciálom generovať zisk má väčšiu podporu ako iné formy umenia,“ uviedol.
Celodenná konferencia má podľa dramaturga Bohdana Smiešku ambície pozrieť sa nielen na súčasné fungovanie verejných dotačných schém, ale aj ich víziu do budúcnosti. "Hovoríme teda aj o tom, ako sú tieto dotačné schémy prevádzkované a vyhodnocované samotnými inštitúciami, ktoré sú ich gestorom,“ uviedol Smieška. Cieľom konferencie je diskutovať aj o tom, či tí, ktorí z dotačných schém benefitujú, môžu spolupracovať na ich chode a vývoji. "Myslíme si, že by tieto schémy mali vznikať partnersky, v dialógu a chceme sa pozrieť na to, či to takto funguje, alebo či sú prijímatelia dotácií naozaj iba v pozícii tých, ktorí požiadajú predpísanou formou o udelenie dotácie," uviedol.
V programe konferencie budú o týchto témach hovoriť podpredsedníčka Rady Fondu na podporu umenia (FPU) Zuzana Megová, riaditeľ Audiovizuálneho fondu (AvF) Martin Šmatlák či riaditeľka Odboru cestovného ruchu a kultúry Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Zuzana Šajgalíková, zastupujúca Regionálnu dotačnú schému Bratislavského kraja, vychádzajúcej zo stratégie rozvoja kultúry BSK. Na strane tvorcov a organizátorov kultúry vystúpi riaditeľka Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová, umelecký riaditeľ A4 - priestoru pre súčasnú kultúru Ľubomír Burgr či filmová producentka Zuzana Mistríková.