Bratislava 5. januára (TASR) - Posledná rozlúčka so spisovateľom a publicistom Drahoslavom Machalom bude v stredu (7.1.)o 12.00 h vo Veľkom kostole evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Panenskej ulici v Bratislave. Pohreb bude o 14.30 h v bratislavskom Slávičom údolí. TASR o tom informovala rodina zosnulého.

Machala sa narodil 16. novembra 1947 v Zemianskom Podhradí. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bol novinárom vo viacerých slovenských denníkoch a týždenníkoch, vo Večerníku, v kultúrnej rubrike týždenníka Nové slovo a denníka Pravda. Od roku 1990 pracoval ako redaktor týždenníka Slovenské národné noviny a v roku 1993 pôsobil vo funkcii šéfredaktora denníka Republika. V rokoch 1996–98 bol riaditeľom Národného literárneho centra. Napísal množstvo článkov, z ktorých najmä jeho originálne reportáže, úvahy a rozhovory sa stali trvalou súčasťou klenotnice slovenskej žurnalistiky.


Tvorba Drahoslava Machalu

Knižne debutoval zbierkou poviedok Zhavranení bratia (1975), v ktorej nastolil mravné problémy mladého človeka. Výsledkom jeho cesty (so svojím bratom) Európou bola kniha Reportér Hemingway (1980). Zobrazili v nej úseky života amerického spisovateľa spojené s jeho novinárskym účinkovaním a pôsobením v Európe. Konfrontáciou životnej skúsenosti autora s hľadaním vlastnej identity a s poznaním, ktoré nadobudol na cestách po cudzine, je kniha troch noviel Súkromný most (1984).

Ďalšia kniha Veterné topánky (1988) je esejistickou reportážou o Provence v južnom Francúzsku s dôrazom na jeho kultúrnu históriu a umelecké hodnoty. V biografickej eseji Zlomený sen (1994) prináša príbeh o životných osudoch slovenského letca Otta Smika, ktorý bojoval v službách anglického kráľovského letectva a padol v boji proti fašizmu. Vzápätí vyšla kniha Rytieri oblohy (1996) o ďalších slovenských letcoch, ktorí bojovali vo Veľkej Británii - Drahoslav Machala získal za ňu o rok neskôr (1997) Cenu Egona Erwina Kischa. Výberom z jeho novinárskej publicistiky, esejí, reportáží, úvah a rozhovorov so špičkovými domácimi i svetovými osobnosťami je kniha Osamelý vlk (1997). Najväčšie úspechy dosiahlo dielo Reportér Hemingway, ktoré vyšlo vo viacerých vydaniach v poľskom a českom preklade.

Foto: TASR/Pavol Funtál

Okrem toho Machala napísal scenár k filmu Stratený syn Slovenska o generálovi Ottovi Smikovi, za ktorý získal v roku 1995 Telemúzu Slovenskej televízie, a k dokumentárnym filmom o Romanovi Kaliskom (1996) a Vojtechovi Zamarovskom (1996). Ako zostavovateľ sa podieľal na knihách Živá voda (1986), spolu s Dušanom Mikolajom zostavil knihu Kapolkov chodník (1995) a zostavil publikáciu Vzduch našich čias (1996).

Nový smer autora literatúry faktu otvoril knihou Majstri slova (2002), encyklopédiou slovenských spisovateľov. Medailóny plné zaujímavostí o živote a tvorbe našich majstrov slova dopĺňajú početné fotografie z ich súkromia i verejného pôsobenia. Veterné topánky II. (Kniha o Taliansku), kniha ktorá vyšla v roku 2004, si všíma kultúrne a historické vzťahy medzi Talianskom a Slovenskom, približuje najmä slovenské osobnosti, ktoré tieto vzťahy formovali, ovplyvňovali a rozvíjali.

V roku 2006 mu Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo Veterné topánky III. (Kniha o Rusku). O rok neskôr vyšla Machalova kniha Šľachtické rody. Dielo objavuje známe i menej známe osobnosti slovenských šľachtických rodov a osvetľuje ich nemalý zástoj v dejinách Uhorska.

Foto: TASR/Vladimír Benko

Na základe jeho iniciatívy sú pomenované letecké základne v Kuchyni, Sliači a Prešove po významných slovenských pilotoch. Osobitným literárnym počinom je súbor encyklopedických diel Slovenská vlastiveda I – VII, ktoré novátorsky mapujú Slovensko a jeho poklady.

Machala bol spoluautorom myšlienky osadenia jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu. Inicioval a zrealizoval osadenie desiatok pamätných tabúľ významným slovenským osobnostiam u nás aj v zahraničí.