Bratislava 12. februára (TASR) - Medzinárodnú nemecko-slovenskú publikáciu o pôsobení divadelného režiséra a podnikateľa Maxa Reinhardta (1873 - 1943) v Bratislave a okolí prezentovali v stredu v Modrom salóne Slovenského národného divadla (SND). Knihu Max Reinhardt a/und Bratislava/Pressburg vydal Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Theatermuseum Wien.

Divadelník Max Reinhardt, ktorého predkovia pochádzali zo židovskej komunity v Stupave, počas svojej kariéry pôsobil najmä vo Viedni, Berlíne a USA. Jej súčasťou však bola aj Bratislava, do ktorej sa viackrát v živote vrátil. V mladom veku hral v petržalskom divadle Aréna. Jeho Theater in der Josefstadt vystupovalo v 20. a 30. rokoch minulého storočia na doskách historickej budovy SND. Dvojjazyčná kniha vypovedá práve o týchto inšpiráciách pre slovenské divadlo a európsku divadelnú kultúru.

"Bol divadelný mág, režisér, ktorý robil obrovské predstavenia pre masy divákov, obrazové, metaforické, veľmi pekné, ľudia to mali veľmi radi, s vynikajúcimi hercami, bol to špičkový režisér európskeho divadla," uviedol pre TASR Miloš Mistrík, editor knihy, ktorú uviedli do života pri príležitosti Roka slovenského divadla 2020. Okrem slovenských autorov (M. Mistrík, Milan Greguš, Ľuboš Kačírek, Jana Laslavíková) v nej publikujú svoje výskumy odkazu Maxa Reinhardta vedecké osobnosti z Rakúska (Edda Fuhrich), Nemecka (Dagmar Saval Wünsche) a Francúzska (Marielle Silhouette).

"Chceli sme zachytiť jeho pôsobenie v Bratislave a okolí, Rakúšania to nemali zachytené, nikde to nebolo urobené, tak sme sa do toho pustili, ale takáto téma asi nešla urobiť len našimi silami, pretože sme tam chceli zahrnúť aj jeho pôsobenie v mladých rokoch vo Viedni," komentoval Mistrík genézu knihy, v ktorej sa čitateľ dozvie i to, že Reinhardt, rodák z rakúskeho Badenu, sa do Bratislavy vracal aj ako účastník súdnych rozvodových sporov, ako riaditeľ divadla a podnikateľ, ale tiež ako žiadateľ o domovskú príslušnosť v Stupave, keď začal byť v Nemecku rasovo prenasledovaný.

Predkovia slávneho divadelníka, Goldmannovci, pochádzali zo Stupavy. Preukázateľne tam žili tri ich generácie. V roku 1869 sa zo Stupavy vysťahovali do Viedne. Neskôr sa Reinhardt vrátil do Bratislavy, aby tam počas letnej sezóny 1893 pôsobil ako herec v divadle Aréna, ktoré stálo na pravom brehu Dunaja, v Petržalke. "Podstatné bolo zachytiť aj život v Bratislave v tom čase, divadelný, ale aj reálny život, lebo Petržalka bolo zábavno-kultúrne, vychádzkové centrum," priblížil Mistrík základné skutočnosti, ktorým sa kniha venuje.

Pre Reinhardta to neboli jediné dotyky s Bratislavou. Jeho Theater in der Josefstadt tu pravidelne v 20. a 30. rokoch 20. storočia vystupovalo na doskách SND a niekoľko rokov sa tu ťahal aj jeho rozvodový proces. "Ale pravda je, že toto mesto ostalo iba krátkou epizódou v jeho živote. Umelecké a podnikateľské aktivity vo Viedni, Salzburgu, Berlíne a v USA ďaleko presiahli to, čo vykonal v Bratislave. Lenže aj táto epizóda je kamienkom do mozaiky jeho života, a preto ju nemôžeme nechať nepovšimnutú," vysvetľujú autori publikácie, ktorá osvetľuje aj širší kontext divadelných začiatkov Maxa Reinhardta v Rakúsku a Nemecku.