Bratislava 27. marca (TASR) – Svetový deň divadla inicioval v roku 1962 Medzinárodný divadelný inštitút (ITI) a 27. marca sa slávi každý rok po celom svete. K tomu dňu požiada každý rok ITI jednu z výrazných osobností dramatického umenia o posolstvo. Tento rok je jeho autorom dramatik a režisér Shahid Nadeem z Pakistanu. TASR o tom informoval PR manažér Divadelného ústavu Dušan Poliščák.

"V Pakistane platí striktné delenie na sakrálne a profánne. V profánnej sfére nie je priestor na náboženské úvahy a v sakrálnej sa nediskutuje a neakceptujú sa ani nové myšlienky. Konzervatívne zriadenie hrá svoje 'posvätné hry' a umenie a kultúru považuje za neprijateľné. Scéna pre divadelníkov preto pripomína prekážkovú dráhu. Najprv musíte dokázať svoju hodnotu, to, že ste naozaj dobrý moslim a oddaný občan, a potom dokazovať, že tanec, hudba a divadlo sú v islame naozaj 'dovolené'," napísal okrem iného v posolstve Nadeem.

"Aj keď sú elementy tanca, hudby a divadla prítomné v každodennom živote, veľké percento praktizujúcich moslimov sa prijať scénické umenia stále zdráha. Nám sa však v jednom momente podarilo naraziť na subkultúru, ktorá má potenciál spojiť sakrálne a profánne na jednom javisku," poznamenal s tým, že v 80. rokoch, keď Pakistanu vládla vojenská vláda, založila skupina mladých umelcov divadlo Ajoka, aby mohli spochybňovať diktatúru prostredníctvom sociálne a politicky odvážneho divadla disentu. Zistili, že ich pocity, hnev a úzkosť by sa dali vyjadriť slovami súfijské básnika Bulleha Shaha, ktorý žil pred tristo rokmi.

"V Ajoke sme objavili, že jeho poézia nesie politické vyhlásenia, ktoré kritizujú skorumpované politické autority a bigotné religiózne zriadenie. Kým naše divadlo mohli autority zakázať alebo vyhnať, populárneho a váženého súfijského básnika, akým bol Bulleh Shah, nie," uviedol dramatik s tým, že život Shaha bol rovnako dramatický a radikálny ako jeho poézia, čím si vyslúžil fatvu a doživotné vyhnanstvo. O živote básnika a jeho zápasoch napísal hru Bulha.

"Pochádzal z tradície pandžábskych súfijských básnikov, ktorí svojou poéziou a životom nebojácne spochybňovali autoritu cisárov a demagógov kléru. Písali jazykom ľudu a o túžbach más. V tanci a hudbe našli svoj nástroj na spojenie medzi človekom a Bohom, s opovrhnutím obchádzajúc vykorisťovateľských náboženských priekupníkov. Vzdorovali rodovému a triednemu deleniu a pozerali sa na planétu s úžasom ako na manifestáciu Všemohúceho," priblížil Nadeem inscenáciu, ktorú sa napokon podarilo uviesť v priestoroch Goetheho inštitútu.

V roku 2001 sa podľa Nadeema zrodil nový druh divadla. Súčasťou inscenácie boli aj náboženská hudba qawwali, súfijské dhammal tance a inšpiratívna recitácia poézie aj meditatívne skandovanie zikir. "Sikhovia, ktorí boli v meste na pandžábskej konferencii a zastavili sa na predstavení, v závere vtrhli na javisko, objímali a bozkávali hercov a plakali. Bolo to prvý raz od rozdelenia Indie v roku 1947, ktoré vyústilo do rozdelenia Pandžábu podľa komunitných hraníc, čo sa Sikhovia ocitli na javisku s moslimskými Pandžábčanmi. Bulleh Shah bol pre nich dôležitý rovnako ako pre moslimských Pandžábčanov, pretože súfisti prekračujú hranice náboženstiev aj komunít," podotkol Nadeem s tým, že objavovanie príbehov podobných Bullehovi Shahovi sa môže stať mostom medzi kultúrami, divadelnými tvorcami i publikom.

Nadeem v posolstve vyzýva k boju proti apatii, letargii, pesimizmu, chamtivosti a neúcte voči svetu. "Voči planéte, ktorú obývame. Divadlo má svoju úlohu, svoju vznešenú úlohu, povzbudzovať a mobilizovať ľudstvo, aby zastavilo svoj pád do priepasti. Divadlo má moc pozdvihnúť javisko, hrací priestor, na niečo posvätné."

Pakistanský dramatik a režisér: Zlé časy sú pre divadlo dobré

"Pakistan je prevažne moslimská krajina, ktorá zažila niekoľko vojenských diktátorov, strašné útoky náboženských extrémistov a tri vojny so susednou Indiou, s ktorou má tisícky rokov spoločnej histórie a dedičstva. V obavách z vojny však žijeme neustále a - keďže obe krajiny vlastnia jadrové zbrane - dokonca v obavách z vojny jadrovej," konštatoval Nadím v posolstve.

"Niekedy si žartom hovoríme, že 'zlé časy sú pre divadlo dobré'. Nemáme núdzu o výzvy, ktorým čelíme, o rozpory, ktorým sme vystavení, a status quo, ktorý treba zmeniť. S Divadlom Adžóká už vyše 36 rokov balansujeme na lane. To lano je neprestajne napnuté a my musíme udržať rovnováhu medzi zábavou a vzdelaním, učením sa z minulých skúseností a prípravou na budúcnosť, medzi tvorivým slobodným vyjadrovaním a dobrodružným zúčtovaním s autoritami, medzi sociálno-kritickým a finančne rentabilným divadlom, medzi tvorbou pre masy a avantgardou. Dalo by sa povedať, že divadelný tvorca je vlastne kúzelníkom i zaklínačom."

Divadlo Adžóká (Ajoka Theatre) bolo založené v roku 1984. Slovo adžóká v pandžábčine znamená súčasný.

Nadímovo posolstvo plnom znení v slovenskom preklade priniesol na svojej internetovej stránke aj bratislavský Divadelný ústav.

Svetový deň divadla založili v roku 1961 členovia Medzinárodného divadelného inštitútu (ITI) a od roku 1962 sa 27. marca slávi každý rok prakticky na celom svete. K tomuto dňu spravidla pripravovali podujatia aj slovenské divadlá.

Divadelný ústav v Bratislave na svojom webe upozornil, že ako organizátor festivalu súčasnej drámy Nová dráma/New Drama 2020 sa rozhodol v súvislosti s opatreniami kolektívnej ochrany a prevencie pred novým druhom koronavírusu a ochorením COVID-19 z bezpečnostných dôvodov presunúť termín konania festivalu z 11.-16. mája 2020 na jeseň tohto roku. O novom termíne bude organizátor informovať.

Návrh na ustanovenie Svetového dňa divadla predložil v júni 1961 v Helsinkách Arvi Kivimaa v mene Fínskeho strediska ITI. Vo Viedni na 9. svetovom kongrese ITI návrh aklamačne schválili.

ITI je mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti scénického umenia. Základy ITI položila v roku 1948 v Prahe Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru a medzinárodná divadelná komunita.

ITI, ktorého generálny sekretariát je v parížskom sídle UNESCO, podporuje prostredníctvom národných stredísk medzinárodné výmeny v oblasti teoretických poznatkov a praxe divadelného, lyrického i tanečného umenia s cieľom posilniť mier a priateľstvo medzi národmi, prehĺbiť vzájomné porozumenie a rozšíriť spoluprácu medzi všetkými, čo pôsobia v scénickom umení.

Autorom prvého Medzinárodného posolstva bol v roku 1962 francúzsky umelec Jean Cocteau. Medzi autorov posolstva sa v roku 1994 zaradil aj Václav Havel.