Vysoké Tatry 27. decembra (TASR) – Pre režiséra Pavla Barabáša je hľadanie prírodných spoločenstiev akýmsi cestovaním v čase. Uviedol to v rozhovore pre TASR v rámci štvrtkovej verejnej projekcie jeho nového filmu V tieni jaguára v jednom z tatranských grandhotelov. V nej desiatkam divákov porozprával o zostupoch cez najvyššie vodopády sveta, o prechode cez neprebádané hory Amazónie, ale i kódoch v nás, ktoré sme zdedili po prírodných indiánoch.

Snímka je o príbehu štyroch priateľov, ktorí sa vydávajú do amazonského pralesa na náročnú cestu s neistým koncom. Pádlujú po riekach divokou neprebádanou krajinou, putujú horskou džungľou, aby sa stali súčasťou indiánskeho kmeňa. Od okolitého sveta sú odrezaní pohorím Sierra Maigualida, kadiaľ noha Európana ešte neprešla. Viac ako 400-členná komunita indiánov ich nakoniec prijala medzi seba na tri týždne, učili sa úcte k prírodnému spoločenstvu a dôležitosti zachovania rovnováhy v prírode.

"Mňa až šokovalo, že také etnikum ešte žije, funguje, že sa na tejto planéte ešte zachovalo niečo tak čisté," konštatoval Barabáš. Členmi expedície z jari tohto roku boli okrem neho aj Peter Becko Ondrejovič, Jan Dungel a Peter Kuric. Štvorica sa ocitla na území izolovanom od ostatného sveta, sledovala spoločnosť, kde každý člen kmeňa prispieva k prežitiu komunity, nikto nič nezhromažďuje a z prírody si vezme len to, čo potrebuje. Autentické zachytenie ešte nezdokumentovaného kmeňa Hodi je podľa Barabáša protipól našej západnej kultúry, jednoduchosť bytia verzus nikdy nekončiace potreby niečo mať a získať.

Snímka mala premiéru na Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade v októbri. "Pri tejto ceste sme sa dostali do zabudnutého, dávneho sveta, kde ľudia žijú v kmeňových spoločenstvách, neničia prales ani jeho okolie, veria, že všetko so všetkým v prírode súvisí, veria v duchov, ktorí sa nachádzajú v pralese, stromoch, kameňoch, vo vode i v nebi a robia všetko pre to, aby sa ten kolobeh v prírode zachoval," vysvetľuje Barabáš. Práve indiáni kmeňa Hodi podľa neho chápu prírodu ako neoddeliteľnú súčasť života, pričom naša spoločnosť stráca úctu k zemi, vode, vzduchu i všetkému živému.

"Prírodní ľudia vás prijmú podľa toho, akú energiu vyžarujete. Oni sú na to veľmi citliví, ak sa človek začne len trochu tváriť nadradene a vnímať ich ako zaostalých ľudí, tak si hneď vytvorí bariéru, ktorú už neprekoná," dodáva Barabáš. Podľa neho v súčasnosti nie je jednoduché urobiť niečo zaujímavé, čo ľudí nadchne, pretože outdorových filmov je veľmi veľa. Snímku V tieni jaguára však verejnosť prijala veľmi pozitívne, z čoho sa autor veľmi teší. "Jaguár je taký duch pralesa, indiáni nikdy nevedia, či je to živý jaguár, alebo je to duch, ktorý môže priniesť dobro aj zlo a veľmi sa ho boja," zdôvodnil na záver výber názvu pre túto snímku úspešný slovenský režisér.