Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Kultúra

Pre židov v SR aj na celom svete sa začne radostný sviatok Purim

Deti v azylovom centre, pochádzajúce z Eritrey a Sudánu, oblečené v kostýmoch počas festivalovej prehliadky v Tel Avive. Židovská komunita slávi sviatok Purim. Foto: TASR/AP

Sviatok Purim je radostný sviatok, ale predchádza mu jednodňový pôst. Nazýva sa aj Esterin pôst a je pamiatkou na tri dni pôstu kráľovnej a všetkých Židov v Perzii.

Bratislava 28. februára (TASR) - Pre veriacich židov na Slovensku aj na celom svete v stredu po západe Slnka nastane jeden z najradostnejších sviatkov - Purim. V občianskom roku 2018 pripadol na 1. marca, podľa židovských zvyklostí sa oslavy začnú v stredu po západe Slnka. Podľa židovského kalendára pripadá na 14. deň mesiaca Adar. Pôvod sviatku vychádza z historických udalostí opísaných v biblickej knihe Ester.

Židovské dievča Ester sa stalo manželkou perzského kráľa Ahašvera, ktorý vládol v rokoch 485-365 pred n. l. Esterin tútor z rodu Benjamín odhalil a znemožnil sprisahanie proti kráľovi Ahašverovi. O nejaký čas neskôr vymenoval kráľ Ahašver za prvého ministra ctižiadostivého poradcu Hamana. Pred ním padajú všetci na kolená, len Mordechaj mu odmietal vzdať takú poctu. Haman v urazenej márnomyseľnosti sa obrátil proti celému židovskému národu v Perzii. V zastúpení kráľa nariadil Haman vyvraždenie všetkých Židov v Perzii. V tom do diania zasiahla Ester. Neváhala riskovať vlastný život, aby zachránila Židov pred záhubou. Kráľ Ahašver vymenoval Mordechaja za jeho zásluhy za prvého ministra namiesto Hamana, ktorého stihol trest. Židia informovaní včas o ohrození ich životov sa zachránili a odrazili útok Peržanov, priblížil biblický text Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike (ÚZZNO).

Sviatok Purim, ako uvádza na svojej webovej stránke ÚZZNO, je radostný sviatok, ale predchádza mu jednodňový pôst. Nazýva sa aj Esterin pôst a je pamiatkou na tri dni pôstu kráľovnej a všetkých Židov v Perzii. Na ďalší deň 14. Adar boli Židia v celej ríši mimo nebezpečenstva, ale v meste Susy ešte prebiehali boje. Z toho dôvodu si židovskí veriaci pripomínajú aj 15. Adar ako Šušan Purim (Purim v meste Susy).

Pomenovanie sviatku je odvodené od slova pur - lós. Niekedy sa preto označuje aj ako sviatok lósov. Podľa vtedajších zvyklostí sa losovalo o odev a majetok zabitého nepriateľa. Taký osud pripravoval Haman Židom, ale napokon sa losovalo o Hamanov majetok.