Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Divákov zaujal ako Girej v balete Bachčisarajská fontána (1953), ktorý vznikol podľa predlohy ruského romantického literáta Alexandra Sergejeviča Puškina.
Autor TASR
Rimavská Sobota/Bratislava 31. januára (TASR) – Baletný tanečník Henrich Hoffstädter sa presadil ako sólista baletu Štátneho divadla v Košiciach a dlhé roky bol súčasťou Slovenského národného divadla v Bratislave.
Od narodenia Henricha Hoffstädtera uplynie v stredu 1. februára 100 rokov.
Henrich Hoffstädter sa narodil 1. februára 1923 v Rimavskej Sobote. Svoju kariéru odštartoval v roku 1940 na doskách Slovenského ľudového divadla v Nitre, ktoré však nemalo dlhé pôsobenie a na sklonku druhej svetovej vojny zaniklo. Následne dostal angažmán v baletnom súbore Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave (1945 - 1948) a neskôr už ako sólista baletu účinkoval v Olomouci (1948 - 1949) aj v Štátnom divadle Košice (ŠDK) (1949 - 1952).
Práve v poslednom z uvedených divadiel sa zhostil úlohy Princa v inscenácii Z rozprávky do rozprávky (1949) a v postave Hilariona sa objavil v romantickom balete s názvom Giselle (1950), ktorý je príbehom o nesmrteľnej láske. Zo známejších kreácii možno tiež spomenúť aj rolu Kazakova v balete Gajané (1951). Talentovaný umelec však v auguste 1952 vystriedal košickú scénu za bratislavskú a 25 rokov pôsobil ako sólista baletu SND.
Divákov zaujal ako Girej v balete Bachčisarajská fontána (1953), ktorý vznikol podľa predlohy ruského romantického literáta Alexandra Sergejeviča Puškina. Postavy Benvolia, Tybalda či Parisa vystriedal v hudobno-dramatickom prevedení Shakespearovho legendárneho diela Romeo a Júlia (1954, 1968). Na javisku sa tiež objavil v dielach Kamenný kvietok (Severian, 1958), Trojrohý klobúk (Mlynár Lukáš, 1959) alebo Rozprávka o Janovi (Vašek, Vládca hôr, 1960).
Priaznivý ohlas vzbudilo u divákov i divadelných kritikov dielo Rytierska balada (1960), ktoré patrilo k prvým veľkým autorským dielam v slovenskom baletnom kontexte. Príbeh odohrávajúci sa v období panovania Žigmunda Luxemburského na hrade Beckov literárne spracovala Margita Figuli a hudbu skomponoval slovenský hudobný skladateľ Šimon Jurovský. Baletný umelec Henrich Hoffstädter bol obsadený do úlohy vojvodu na Beckove Ctibora.
Kvalitné tanečné kreácie predviedol aj v balete na motívy románu španielskeho spisovateľa Miguela de Cervantesa s názvom Don Quijote (Toreador, 1970) alebo v baletnej rozprávke Doktor Jajbolí (Doktor Jajbolí, 1975). Vzdelanie si nadaný tanečník doplnil v neskoršom veku. Absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave v odbore Tanečná pedagogika sa stal v roku 1961, teda ako 38-ročný.
Od septembra 1977 do augusta 1990 zastával funkciu tajomníka umeleckej prevádzky baletu SND. Henrich Hoffstädter zomrel 9. apríla 1994 v Bratislave vo veku 71 rokov.
Od narodenia Henricha Hoffstädtera uplynie v stredu 1. februára 100 rokov.
Henrich Hoffstädter sa narodil 1. februára 1923 v Rimavskej Sobote. Svoju kariéru odštartoval v roku 1940 na doskách Slovenského ľudového divadla v Nitre, ktoré však nemalo dlhé pôsobenie a na sklonku druhej svetovej vojny zaniklo. Následne dostal angažmán v baletnom súbore Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave (1945 - 1948) a neskôr už ako sólista baletu účinkoval v Olomouci (1948 - 1949) aj v Štátnom divadle Košice (ŠDK) (1949 - 1952).
Práve v poslednom z uvedených divadiel sa zhostil úlohy Princa v inscenácii Z rozprávky do rozprávky (1949) a v postave Hilariona sa objavil v romantickom balete s názvom Giselle (1950), ktorý je príbehom o nesmrteľnej láske. Zo známejších kreácii možno tiež spomenúť aj rolu Kazakova v balete Gajané (1951). Talentovaný umelec však v auguste 1952 vystriedal košickú scénu za bratislavskú a 25 rokov pôsobil ako sólista baletu SND.
Divákov zaujal ako Girej v balete Bachčisarajská fontána (1953), ktorý vznikol podľa predlohy ruského romantického literáta Alexandra Sergejeviča Puškina. Postavy Benvolia, Tybalda či Parisa vystriedal v hudobno-dramatickom prevedení Shakespearovho legendárneho diela Romeo a Júlia (1954, 1968). Na javisku sa tiež objavil v dielach Kamenný kvietok (Severian, 1958), Trojrohý klobúk (Mlynár Lukáš, 1959) alebo Rozprávka o Janovi (Vašek, Vládca hôr, 1960).
Priaznivý ohlas vzbudilo u divákov i divadelných kritikov dielo Rytierska balada (1960), ktoré patrilo k prvým veľkým autorským dielam v slovenskom baletnom kontexte. Príbeh odohrávajúci sa v období panovania Žigmunda Luxemburského na hrade Beckov literárne spracovala Margita Figuli a hudbu skomponoval slovenský hudobný skladateľ Šimon Jurovský. Baletný umelec Henrich Hoffstädter bol obsadený do úlohy vojvodu na Beckove Ctibora.
Kvalitné tanečné kreácie predviedol aj v balete na motívy románu španielskeho spisovateľa Miguela de Cervantesa s názvom Don Quijote (Toreador, 1970) alebo v baletnej rozprávke Doktor Jajbolí (Doktor Jajbolí, 1975). Vzdelanie si nadaný tanečník doplnil v neskoršom veku. Absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave v odbore Tanečná pedagogika sa stal v roku 1961, teda ako 38-ročný.
Od septembra 1977 do augusta 1990 zastával funkciu tajomníka umeleckej prevádzky baletu SND. Henrich Hoffstädter zomrel 9. apríla 1994 v Bratislave vo veku 71 rokov.
