Bratislava 12. septembra (TASR) – Stojíme na prahu éry informačnej technológie, ktorá nám okrem užitočných darov môže dať aj danajské. Totiž sociálno-ekonomická symbióza ľudí so strojmi v informačnej sfére môže dospieť k zotretiu faktickej kompetenčnej hranice: hraničná oblasť účinkov tejto symbiózy sa môže rozplynúť tak, že sa už nebude dať presne určiť, kto vlastne ovláda a kto je ovládaný.

Tieto slová vyslovil poľský spisovateľ Stanislaw Lem v roku 1957. Známym sa stal predovšetkým ako priekopník žánru science fiction. "Bol naozaj vizionárom, v 50. rokoch sa zaoberal kybernetikou a opísal rôzne technologické zariadenia, ktoré pripomínajú dnešný internet, osobné počítače alebo všeobecne digitálnu éru," povedal pre TASR literárny historik Pavel Matejovič z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV).

Ako dodal, aj keď sa Lem považuje za klasika žánru sci-fi, záber jeho diel je oveľa širší. "Často sa pohybujú na pomedzí prózy a eseje, niekedy viac pripomínajú filozofické úvahy, inokedy spoločensko-kritické prózy a nezriedka sa v nich objavuje aj nejaká detektívna zápletka. Sci-fi bola len jedna zo žánrových polôh jeho tvorby, podobne ako to poznáme napríklad v tvorbe českého spisovateľa Karla Čapka," priblížil Matejovič.

V nedeľu 12. septembra uplynie 100 rokov od narodenia poľského spisovateľa a filozofa Stanislawa Lema.

Stanislaw Herman Lem sa narodil 12. septembra 1921 v Ľvove – v meste na Západe Ukrajiny, ktoré v tom čase patrilo Poľsku. Potom, ako východné Poľsko okupoval Sovietsky zväz, nemohol Lem pre "buržoázny pôvod" študovať na Polytechnickej univerzite. V roku 1940 ho prijali na Ľvovskú univerzitu, kde študoval medicínu.

V Ľvove žila početná cca 60-tisícová židovská komunita, väčšinu jej členov však odviezli do koncentračných táborov, alebo zavraždili Nemci resp. ukrajinské nacionalistické komandá. Hoci sa Lem nehlásil k židovskému pôvodu, ocitol sa v ohrození a vojnu sa mu podarilo prežiť aj vďaka falošným dokladom.

V roku 1946 rodinu presídlili do Krakova, kde sa Lem zapísal na Jagelovskú univerzitu. Štúdium zámerne neukončil, aby po získaní titulu nemusel narukovať ako vojenský lekár. Zamestnal sa ako vedecký asistent. Medzitým mu časopisecky vyšiel sci-fi román Človek z Marsu a v roku 1951 zaujal románom Astronauti. Pracoval tiež na trilógii Nepremárnený čas, ktorá mala vyjsť v roku 1952, pre zásah cenzúry však vyšla až v roku 1955.

V tom istom roku autorovi vyšiel ďalší vedecko-fantastický román Denník z vesmíru. Po ňom nasledovali Hviezdne denníky (1957), či romány Eden (1959), Návrat z hviezd (1961) a Solaris (1961), podľa ktorého nakrútil režisér Andrej Tarkovskij v roku 1972 rovnomenný film. (V roku 2002 vzniklo aj americké spracovanie, pod ktorým je podpísaný Steven Soderbergh a hlavnú úlohu stvárnil George Clooney.)

Z tohto obdobia možno spomenúť aj zbierku próz Bájky robotov (1964), groteskne ladené príbehy s názvom Kyberiáda (1965), či román Pánov hlas (1968). Z neskorších diel zaujíma osobité miesto v Lemovej tvorbe súbor poviedok Futurologický kongres.

"Je to veľmi vtipne napísaná satira na modernú civilizáciu, ktorá mi pripomenula filmovú komédiu Oldřicha Lipského Srdečný pozdrav ze zeměkoule, kde si hlavné postavy zahrali Július Satinský a Milan Lasica. Lemova optika je v niečom podobná, Lem navyše ako majster slova dokáže pracovať s jazykom a vymýšľa si rôzne slovné hračky a neologizmy. V jeho textoch sa dá vždy objaviť vždy niečo nové," uviedol Matejovič.

Lem sa v roku 1953 oženil s Barbarou Leśniakovou, v roku 1968 sa im narodil syn Tomasz. Spisovateľ sa stal úspešným aj v zahraničí. Keď bol v Poľsku po vlne občianskych protestov v roku 1981 vyhlásený výnimočný stav, Lem sa s rodinou presťahoval do Viedne. V roku 1988 sa opäť vrátil do Krakova. Popri písaní próz sa venoval aj filozofickým prácam.

"Jeho vizionárstvo sa netýkalo len moderných informačných technológií, ale upozorňoval aj na riziká, ktoré môžu z toho pre civilizáciu plynúť. V tomto bol podobný Orwellovi. Aj Lem sa obával, že počítače a všeobecne moderné technológie môžu byť zneužité na totálnu kontrolu spoločnosti. Vo svojich esejach sa zaoberal civilizačnými hrozbami, ktorým dnes čelíme, aj v tomto bol veľmi nadčasový," uviedol Matejovič.

Poľský spisovateľ Stanislaw Lem zomrel 27. marca 2006. Jeho knihy boli preložené do viac než 40 jazykov. "Viaceré jeho texty nie sú preložené do slovenčiny. V tomto smere máme voči Lemovi ešte veľké podlžnosti. Aby bola celá jeho tvorba sprostredkovaná aj slovenskému čitateľovi, je práca doslova na desaťročia, Lem bol totiž mimoriadne tvorivo produktívny," doplnil Pavel Matejovič z SAV.