Náchod/Bratislava 27. septembra (TASR) - Josef Škvorecký, autor žánrovo pestrých próz stál aj za dnes už legendárnym torontským vydavateľstvom Sixty-Eight Publishers. Vydavateľstvo prinášalo mnohé, v bývalom Československu zakázané diela českých i slovenských autorov. Medzi jeho najúspešnejšie diala patria prózy Zbabělci, Lvíče, Příběh inženýra lidských duší či Tankový prapor. Od narodenia spisovateľa, prekladateľa, esejistu a vydavateľa uplynie v piatok 27. septembra 100 rokov.

Josef Škvorecký sa narodil 27. septembra 1924 v Náchode v rodine bankového úradníka a významného člena Sokola, ale aj herca miestneho divadla. Od detstva budúci spisovateľ trpel chronickým zápalom priedušiek, ktorý mu zabránil v kariére futbalistu a saxofonistu. S literatúrou, teda s písaním básni, začal už na gymnáziu v Náchode.

Po maturite v roku 1943 pracoval v neľahkých protektorátnych časoch ako pomocný robotník. Z niektorých básní z gymnaziálneho a protektorátneho obdobia zostavil vlastné rukopisné zbierky. Na Lekárskej fakulte pražskej Karlovej univerzity začal študovať po druhej svetovej vojne. Po roku však prestúpil na Filozofickú fakultu, kde študoval angličtinu a filozofiu. Tesne pred februárovými udalosťami z roku 1948 vyhral študentskú literárnu súťaž s cyklom kratších próz Nové canterburské povídky. Výhru, štipendijný pobyt v zahraničí, si pre nástup komunistického režimu už nestihol užiť.

V roku 1951 získal doktorát z filozofie a krátko pôsobil ako učiteľ na stredných školách v Polici a Hořiciach. Po absolvovaní povinnej vojenskej služby pri tankovom prápore pracoval v Štátnom nakladateľstve krásnej literatúry a v časopise Světová literatura, ktorý zakladal.

Knižne debutoval v roku 1958 románom Zbabělci o posledných dňoch Protektorátu Čiech a Moravy. Dej sa odohráva vo fiktívnom meste Kostelec a hlavným hrdinom je tak trochu skeptický mladík Danny Smiřický. Cez rôzne aj ľúbostné peripetie hlavnej postavy, ktorá nesie viaceré autobiografické rysy autora, podal Škvorecký nepatetický pohľad na prelomový rok 1945, čím vyvolal búrlivú ideologickú polemiku.

Po škandále s debutovým románom sa venoval práci v časopise Světová literatura a prekladaniu americkej literatúry. V roku 1962 vyšla detektívka Vražda pro štěstí, ale len pod menom spoluautora Jana Zábrany. Rovnakým menom sú podpísané aj jej pokračovania Vražda se zárukou (1964), Vražda v zastoupení (1967) a kniha pre deti Táňa a dva pistolníci (1965).

Pod vlastným menom vydal v roku 1963 novelu Legenda Emöke. O rok neskôr vyšlo druhé vydanie románu Zbabělci a v priebehu 60. rokoch minulého storočia ďalšie prózy Sedmiramenný svícen (1964), Ze života lepší společnosti (1965), Nápady čtenáře detektivek (1965), Babylónský příběh (1967), Konec nylonového věku (1967).

Tesne pred okupáciou Československa v auguste 1968 a následnou normalizáciou vyšli Škvoreckého eseje o americkej literatúre O nich - o nás (1968) a dnes už legendárny román Lvíče (1969), ktorý do filmovej podoby pod názvom Flirt se slečnou Stříbrnou previedol režisér Václav Gajer.

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy odcestoval Škvorecký na štipendijný pobyt do USA, odkaľ sa už nevrátil a neskôr sa s manželkou Zdenou Salivarovou usadil v Kanade. Stal sa profesorom americkej literatúry na torontskej univerzite.

V roku 1971 založil s manželkou vydavateľstvo Sixty-Eight Publishers, zamerané predovšetkým na vydávanie českých a slovenských exilových autorov a v Československu zakázaných diel, pričom vydali viac ako 200 kníh. Prvou a najúspešnejšou knihou ich vydavateľstva bol práve Škvoreckého humorne ladený román Tankový prapor (1971), ktorý sa dočkal piatich vydaní a v roku 1991 ho sfilmoval režisér Vít Olmer.

Ďalšiu polemiku vyvolal román Mirákl (1972), v ktorom autor opäť sleduje život Dannyho Smiřického od začiatku 50. rokov a ako jeden z prvých českých prozaikov reflektuje aj udalosti z roku 1968. Osud svojho autobiografického hrdinu vykresľuje aj v slávnom románe Příběh inženýra lidských duší (1977).

Československého štátneho občianstva ho zbavili komunistické úrady v roku 1978. Do vlasti sa prvýkrát vrátil krátko po Nežnej revolúcii v roku 1990, keď bol vyznamenaný Radom bieleho leva.

Samostatnú či osobitú oblasť Škvoreckého tvorby predstavuje detektívna próza, ktorú reprezentujú knihy Smutek poručíka Borůvky (1966), Hříchy pro pátera Knoxe (1973), Konec poručíka Borůvky (1975) či Návrat poručíka Borůvky (1981). Podľa jeho próz a námetov vznikli scenáre k filmov Zločin v dívčí škole, Zločin v šantánu, Farářův konec, z televíznych adaptácií možno menovať seriály Prima sezóna či Hříchy pro pátera Knoxe.

Významná je aj jeho prekladateľská práca - prekladal moderných amerických autorov Raymonda Chandlera, Ernesta Hemingwaya, Williama Faulknera, Sinclaira Lewisa či Henryho Jamesa.

Josef Škvorecký, spisovateľ, vydavateľ, milovník detektívok a džezu, zomrel 3. januára 2012 v Toronte vo veku 87 rokov.