Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Gejza Dusík je otcom slovenskej populárnej hudby, privlastňujú si ho však aj divadelní historici.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. apríla (TASR) - Priekopník slovenskej populárnej hudby, zakladateľ slovenskej operety a ďalšie prívlastky sa spájajú s menom skladateľa Gejzu Dusíka. Dnes uplynulo 105 rokov od jeho narodenia.
Narodil sa v obci Zavar v Trnavskom okrese 1. apríla 1907. Po maturite na bratislavskom gymnáziu prišlo náročné rozhodovanie medzi lekárskym povolaním a hudbou. Rodičia chceli mať lekára, mladého Gejzu viac lákala ľahká múza. Začal študovať na lekárskej fakulte v Bratislave, absolvoval štyri semestre, ale láska k hudbe nakoniec zvíťazila.
Jedného dňa v roku 1930 prišiel do vtedy známeho bratislavského zábavného podniku Púčkove mladý medik a zahral primášovi cigánskej kapely Alexandrovi Bitóovi svoju pieseň Neplač. Kapela mala dovtedy v repertoári iba zahraničné šlágre. Dusíkova pieseň zožala taký úspech, že ju v priebehu pár dní hrali už vo všetkých bratislavských kaviarňach. Spolu s textárom a libretistom Pavlom Braxatorisom napísal Gejza Dusík ďalšie úspešné piesne.
Hre na klavíri sa venoval od detstva a v rokoch 1932 až 1936 študoval kompozíciu na Neues Wiener Conservatorium. Už počas štúdií vo Viedni zložil viaceré skladby, ktoré mali výborný ohlas a vysielal ich aj rakúsky rozhlas. V roku 1935 mala v Slovenskom národnom divadle premiéru Dusíkova prvá opereta Tisíc metrov lásky. O tri roky neskôr, v roku 1938 mala premiéru opäť na doskách Slovenského národného divadla opereta Rodný môj kraj a v roku 1939 premiéru ďalšia opereta Modrá ruža. Úspech Modrej ruže bol prenikavý. V titulných postavách hrali Mária Kišoňová-Hubová a Štefan Hoza. Postupne táto opereta prešla všetkými trinástimi československými hudobnými divadlami, hrala sa aj v Ľubľani a v rakúskom Wittenbergu. Viaceré piesne sa stali hitmi, medzi nimi Čo sa mi môže stať.
V roku 1940 na scéne Slovenského národného divadla mala premiéru štvrtá Dusíkova opereta Pod cudzou vlajkou. K jej mimoriadnemu ohlasu prispel svojím výkonom aj spevák a herec František Krištof Veselý, ktorý sa po dlhšom pôsobení v Prahe vrátil opäť do Bratislavy. Z tejto operety sa stali hitmi skladby Saigon, ty mesto krásnych žien a Dedinka v údolí. Rok nato mala premiéru hudobná komédia Turecký tabak, v roku 1943 opereta Osudný valčík na libreto Ota Kaušitza, v roku 1944 ďalšia opereta Čarovný prsteň. Z nich vzišli ďalšie slovenské hity Vám, jedine Vám a Poprosme hviezdy.
Po Otovi Kaušitzovi prichádza opäť obdobie spolupráce s Pavlom Braxatorisom. Na jeho libreto vzniká opereta Zlatá rybka, ktorá mala premiéru v roku 1954 na Novej scéne. V roku 1956 mala premiéru ďalšia opereta Gejzu Dusíka Hrnčiarsky bál. Príbeh zo štúrovských čias posadil Braxatoris do typického slovenského kolorytu. Z operety Hrnčiarsky bál sa stala hitom Pieseň o rodnej zemi.
V nasledujúcich rokoch mali premiéru ďalšie operety a hudobné komédie Gejzu Dusíka Karneval na Rio Grande v roku 1963, Dvorná lóža v roku 1965 a To by bola láska v roku 1971. Mnohé z dvanástich operiet doslova zľudoveli. Okrem nich napísal Dusík viac ako 250 tanečných piesní. Z nich sa skoro tridsiatka stala hitmi a dnes patria do zlatého fondu evergreenov. Gejza Dusík je otcom slovenskej populárnej hudby, privlastňujú si ho však aj divadelní historici. Zomrel v Bratislave 12. mája 1988 vo veku 81 rokov. V roku 2007 vyšiel album Najkrajšie piesne Gejzu Dusíka a v roku 2010 v edícii Opus 100 Modrá ruža a Melódie Gejzu Dusíka.
Narodil sa v obci Zavar v Trnavskom okrese 1. apríla 1907. Po maturite na bratislavskom gymnáziu prišlo náročné rozhodovanie medzi lekárskym povolaním a hudbou. Rodičia chceli mať lekára, mladého Gejzu viac lákala ľahká múza. Začal študovať na lekárskej fakulte v Bratislave, absolvoval štyri semestre, ale láska k hudbe nakoniec zvíťazila.
Jedného dňa v roku 1930 prišiel do vtedy známeho bratislavského zábavného podniku Púčkove mladý medik a zahral primášovi cigánskej kapely Alexandrovi Bitóovi svoju pieseň Neplač. Kapela mala dovtedy v repertoári iba zahraničné šlágre. Dusíkova pieseň zožala taký úspech, že ju v priebehu pár dní hrali už vo všetkých bratislavských kaviarňach. Spolu s textárom a libretistom Pavlom Braxatorisom napísal Gejza Dusík ďalšie úspešné piesne.
Hre na klavíri sa venoval od detstva a v rokoch 1932 až 1936 študoval kompozíciu na Neues Wiener Conservatorium. Už počas štúdií vo Viedni zložil viaceré skladby, ktoré mali výborný ohlas a vysielal ich aj rakúsky rozhlas. V roku 1935 mala v Slovenskom národnom divadle premiéru Dusíkova prvá opereta Tisíc metrov lásky. O tri roky neskôr, v roku 1938 mala premiéru opäť na doskách Slovenského národného divadla opereta Rodný môj kraj a v roku 1939 premiéru ďalšia opereta Modrá ruža. Úspech Modrej ruže bol prenikavý. V titulných postavách hrali Mária Kišoňová-Hubová a Štefan Hoza. Postupne táto opereta prešla všetkými trinástimi československými hudobnými divadlami, hrala sa aj v Ľubľani a v rakúskom Wittenbergu. Viaceré piesne sa stali hitmi, medzi nimi Čo sa mi môže stať.
V roku 1940 na scéne Slovenského národného divadla mala premiéru štvrtá Dusíkova opereta Pod cudzou vlajkou. K jej mimoriadnemu ohlasu prispel svojím výkonom aj spevák a herec František Krištof Veselý, ktorý sa po dlhšom pôsobení v Prahe vrátil opäť do Bratislavy. Z tejto operety sa stali hitmi skladby Saigon, ty mesto krásnych žien a Dedinka v údolí. Rok nato mala premiéru hudobná komédia Turecký tabak, v roku 1943 opereta Osudný valčík na libreto Ota Kaušitza, v roku 1944 ďalšia opereta Čarovný prsteň. Z nich vzišli ďalšie slovenské hity Vám, jedine Vám a Poprosme hviezdy.
Po Otovi Kaušitzovi prichádza opäť obdobie spolupráce s Pavlom Braxatorisom. Na jeho libreto vzniká opereta Zlatá rybka, ktorá mala premiéru v roku 1954 na Novej scéne. V roku 1956 mala premiéru ďalšia opereta Gejzu Dusíka Hrnčiarsky bál. Príbeh zo štúrovských čias posadil Braxatoris do typického slovenského kolorytu. Z operety Hrnčiarsky bál sa stala hitom Pieseň o rodnej zemi.
V nasledujúcich rokoch mali premiéru ďalšie operety a hudobné komédie Gejzu Dusíka Karneval na Rio Grande v roku 1963, Dvorná lóža v roku 1965 a To by bola láska v roku 1971. Mnohé z dvanástich operiet doslova zľudoveli. Okrem nich napísal Dusík viac ako 250 tanečných piesní. Z nich sa skoro tridsiatka stala hitmi a dnes patria do zlatého fondu evergreenov. Gejza Dusík je otcom slovenskej populárnej hudby, privlastňujú si ho však aj divadelní historici. Zomrel v Bratislave 12. mája 1988 vo veku 81 rokov. V roku 2007 vyšiel album Najkrajšie piesne Gejzu Dusíka a v roku 2010 v edícii Opus 100 Modrá ruža a Melódie Gejzu Dusíka.
