Trenčín/Bratislava 5. októbra (TASR) - Na jeho knihách Za siedmimi divmi sveta, Objavenie Tróje, Na počiatku bol Sumer či Grécky zázrak vyrástli celé generácie čitateľov v bývalom Československu. Vojtech Zamarovský patrí dodnes k najprekladanejším a najvydávanejším slovenským spisovateľom. Od zakladateľa modernej slovenskej literatúry faktu a prekladateľa uplynie v sobotu 5. októbra 105 rokov.

Zamarovský mal výrazný talent premeniť kvantum informácií a faktov na zaujímavý až napínavý príbeh. Napriek tomu o histórii nezískal len širokú čitateľskú verejnosť, ale aj uznanie odborníkov na dané historické témy. Prefektúra gréckych Atén mu za celoživotné dielo a príspevok k šíreniu myšlienok helenizmu v regióne strednej a východnej Európy udelila titul Veľvyslanec helenizmu za rok 2006.

Vojtech Zamarovský sa narodil 5. októbra 1919 v Trenčíne ako najstarší z troch súrodencov. Pochádzal z rodiny kominárskeho majstra, podnikateľa a predsedu Okresného živnostenského spoločenstva v Trenčíne, ktorý obchodoval s drevom, uhlím, vlastnil pílu či tehelňu. Po maturite na Reálnom gymnáziu v Trenčíne študoval Zamarovský v rokoch 1938 - 1939 na Vysokej škole obchodnej v Prahe. Právne vzdelanie nadobudol na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity (dnešná Univerzita Komenského) v Bratislave. V rokoch 1943 - 1946 a 1948 - 1949 pokračoval v štúdiách na Vysokej škole obchodnej v Bratislave.

Už počas vysokoškolských štúdií pracoval v Slovenskej národnej banke. Roky 1945 až 1946 strávil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Bratislave. Od roku 1946 pôsobil na Úrade predsedníctva vlády v Prahe a od roku 1951 v Štátnom plánovacom úrade, odkiaľ musel z politických dôvodov odísť. Zamestnal sa následne ako administratívny vydavateľský pracovník Štátneho nakladateľstva krásnej literatúry a umenia v Prahe.

V roku 1956 sa začal venovať Prekladateľskej a vlastnej spisovateľskej práci. Knižne debutoval ako 41-ročný v roku 1960 dnes už legendárnou historicko-cestopisnou knihou z Mezopotámie, Egypta a Grécka Za siedmimi divmi sveta. O rok neskôr vydal ďalšiu obľúbenú a odborníkmi uznávanú vedecko-popularizačnú publikáciu Objavenie Tróje.

Na poli literatúry faktu sa definitívne etabloval ako jeden z najlepších autorov knihou Na počiatku bol Sumer z roku 1966. Encyklopédiou antickej mytológie Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969) a knihami Dejiny písané Rímom (1971) a Grécky zázrak (1974) sa vrátil k Antike ako svoje obľúbenej téme.

Monumentálnym stavbám starovekého Egypta venoval dielo Ich veličenstvá pyramídy (1975). Čitateľsky príťažlivým štýlom zobrazil aj dejiny antických olympijských hier v knihe Vzkriesenie Olympie (1978). Históriu starovekého Egypta opäť predstavil v encyklopedicky ladenej knihe Bohovia a králi starého Egypta (1986).

Okrem Homérových eposov v Objavení Tróje literárne spracoval aj ďalšie významné staroveké diela. V knihe Gilgameš (1975) prerozprával epos o Gilgamešovi a v knihe Aeneas (1981) zasa rovnomenný Vergílov epos. V knihe Sinuhet (1985) priblížil dobrodružstvá Egypťana Sinuheta.

Spolupracoval aj na niekoľkých televíznych dokumentoch o staroveku ako scenárista a odborný poradca, práca na jednom z nich podnietila vznik knihy Návrat do staroveku (1992) s podtitulom Po stopách vlastných kníh.

V rokoch 1999 - 2003 vyšlo postupne v rámci súborného diela 13 precízne zrevidovaných, doplnených a aktualizovaných Zamarovského kníh, z ktorých vzišiel aj 13-dielny dokumentárny televízny seriál. Vojtech Zamarovský bol štvornásobný (1962, 1966, 1969, 1974) nositeľ Ceny vydavateľstva Mladé letá. V roku 1977 mu udelili Cenu Fraňa Kráľa. Je tiež nositeľom Ceny Egona Ervína Kischa a Ceny ministra kultúry Slovenskej republiky (2004). Národnú cenu za trvalý prínos do literatúry faktu, ktorú udeľuje Klub spisovateľov literatúry faktu, dostal v roku 1999. Od roku 2000 nesie cena názov: Cena Vojtecha Zamarovského.

Prezident SR Michal Kováč mu v roku 1996 udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. O desať rokov neskôr mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam. Vojtech Zamarovský, čestný občan Trenčína z roku 1994 a priekopník slovenskej modernej literatúry faktu zomrel 26. júla 2006 v Prahe vo veku nedožitých 87 rokov.