Stupava/Bratislava 5. apríla (TASR) – Sochár František Draškovič je príslušník Generácie 1909, najpočetnejšej výtvarníckej generácie na Slovensku. Spoločným znakom tejto skupiny je, že do výtvarného diania umelci nastúpili v tridsiatych rokoch minulého storočia a stali sa súčasťou tzv. druhej vlny slovenskej výtvarnej moderny.

Bol jedným z mála slovenských sochárov so systematickým záujmom o umelecké zobrazenie nahej ľudskej postavy. V interpretácii akademického sochára Františka Draškoviča znamenal akt vyjadrenie činorodosti a hodnoty ľudského života. V pondelok 5. apríla uplynie od narodenia umelca 110 rokov.

František Draškovič sa narodil 5. apríla 1911, pochádzal z Mástu (dnes je súčasťou Stupavy). V rokoch 1928 – 1931 študoval na Štátnej priemyselnej kamenosochárskej škole v českých Hořiciach. Pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Bohumila Kafku. Za plastiku s názvom Atlét, ktorá zobrazovala vzpierača tesne pred výkonom, bol ocenený ročným štipendijným pobytom na Accademia di Belle Arti v Ríme, na ktorej v roku 1938 ukončil svoje štúdiá.

Počas druhej svetovej vojny žil v Novom Meste nad Váhom a vyučoval na tamojšom gymnáziu. Jeho tvorba sa najskôr sústredila na portrétne diela. Medzi ne patrí jeden z jeho vrcholných sochárskych počinov s názvom Slepý chlapec (bronz, 1943) či Kurič, (bronz, 1943-1944). Malebnou modeláciou portrétu sa vyznačuje socha Ľudmila Podjavorinská (bronz, 1944). Vierou v rekonštrukciu a obrodu života poznačeného trýzňou vojny sa vyznačuje diagonálne do šírky situované dynamické súsošie Vzkriesenie (bronz, 1944).

Po druhej svetovej vojne sa umelec natrvalo usadil v Bratislave, kde sa aktívne zapojil do výtvarného života a vytvoril niekoľko monumentálnych diel. Svoju činnosť zameral aj na zobrazenie ľudskej figúry, ktorá bola nahá. Vo výtvarnom poňatí sa usiloval zobrazovať ľudskú bytosť ako nositeľku krásy a radosti zo života.

Z jeho ateliéru pochádzajú plastické reliéfy na novej radnici v Bratislave (1948) aj akty pôvodne troch múz (1953) na vstupnom portáli dnešného Mestského divadla P. O. Hviezdoslava. Kvôli nevhodne zvolenému materiálu sa však dodnes na fasáde zachovali iba dve, tretiu museli pre zlý stav odstrániť už v roku 1955.

K známejším dielam patrí plastika Chlapec a dievča (1958) aj pieskovcová socha Matka s dieťaťom (1958). Stenu budovy bývalého hotela Hutník, ktorý bol postavený približne v roku 1962 v centre mesta Sereď zdobí plastika, ktorá nesie názov Kozmonaut vznášajúci sa k výšinám. Na fasáde je dielo umiestnené odkedy hotel vznikol. Zaujímavosťou je, že z času na čas sa na nohách kozmonauta v minulosti objavovali ponožky, pravdepodobne z recesie.

V roku 1972 odhalili v Bratislave - na rohu Záhradníckej a Karadžičovej ulice – fontánu, na ktorej sa vyníma Draškovičova bronzová plastika v podobe mladej dievčiny sediacej na jej okraji. V hlavnom meste Slovenska vytvoril umelec celú plejádu voľne stojacich plastík, najmä aktov.

V posledných rokoch života sa František Draškovič, najmä zo zdravotných dôvodov, zaoberal prácou s drevom a hlinou, ktorá bola fyzicky menej náročnejšia. V roku 1975 vytvoril diela Dievča a bustu Portrét Janka Alexyho.

Pracoval tiež na pomníkoch vojnovým padlým hrdinom. Spolu s G. A. Žeravíkom je autorom Pomníka padlých v prvej a druhej svetovej vojne a Karola Bórika v Beckove. V roku 1963 bolo dielo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

Sochár František Draškovič, diela ktorého sú v Slovenskej národnej galérii v Bratislave i v Národnej galérii v Prahe, zomrel 3. júna 1979 v Bratislave.