Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štefan Figura sa objavil aj v jednom z najznámejších slovenských filmov Tisícročná včela, ktorý nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1983.
Autor TASR
Svätý Jur/Bratislava 26. októbra (TASR) – V pondelok 26. októbra uplynie 110 rokov od narodenia herca, speváka a vynálezcu Štefana Figuru, ktorý dlhé roky patril k nestorom Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Bol autorom viacerých československých patentov a zlepšovacích návrhov v oblasti mechaniky a optiky. Pripisuje sa mu autorstvo dvojobrazu v stereoskopickej fotografii (1967), zhotovil projektor na diarámiky alebo filmy (1974) a šikmé plátno pre javisko (1974), ktoré bolo odskúšané a využité v inscenácii Na skle maľované (premiéra október 1974).
Štefan Figura sa narodil 26. októbra 1910 vo Svätom Jure. V roku 1932 absolvoval štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Hneď po škole sa stal členom Činohry SND v Bratislave (1932-1937). V rokoch 1937-1938 pôsobil vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach. Po návrate do Bratislavy posilnil operetu SND (1938-1942). Načas bol bez angažmánu, stal sa pracovníkom Združenia štátnych a verejných zamestnancov v Bratislave (1942-1944). Nakoniec sa vrátil do Činohry SND a zotrval v nej až do odchodu do dôchodku (1944-1980).
Medzi stvárnenými divadelnými postavami mala výnimočné miesto úloha Tanierika-Kopoviča, ktorú Štefan Figura vytvoril v réžii Jána Jamnického. Bola to pre neho životná rola, ktorá mu umožnila skĺbiť vzťah k herectvu so vzťahom k vede a riešeniu rôznych technických problémov.
Jeho posledné herecké úspechy boli spojené s obdobím pôsobenia režisérov Tibora Rakovského a Miloša Pietora v Činohre SND. Vo Valéryho hre Môj Faust (1980) mu režisér Rakovský dal postavu Lokaja. V inscenácii hry Garderobier (1985) mu zasa režisér Pietor zveril úlohu Geoffreya.
Figura tiež vytvoril viac než 50 postáv na filmovom plátne či televíznej obrazovke. Prvý raz sa pred kamerou objavil už v roku 1935 vo filme Štefánik českého režiséra Jana Svitáka. Po druhej svetovej vojne mal hereckých príležitostí menej. V roku 1957 ho Paľo Bielik obsadil do vojnovej drámy Štyridsaťštyri.
Častejšie ho mohli diváci vidieť opäť v 70. a 80. rokoch 20. storočia - medzi najznámejšie patrí film Andreja Lettricha Červené víno (1972, 1976). Ten istý režisér nakrútil v roku 1973 kriminálku Prípad krásnej nerestnice. Rovnako si Figura zahral v televíznom životopisnom filme Louis Pasteur režiséra Igora Ciela (1977), v detskom filme Ota Krivánka Otec ma zderie tak či tak (1980) či v televíznej inscenácii populárneho muzikálu Na skle maľované (Karol L. Zachar, 1980).
Štefan Figura sa objavil aj v jednom z najznámejších slovenských filmov Tisícročná včela, ktorý nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1983. Posledný raz si zahral v snímke Iba taká hra (Vlado Fischer, 1995). Hral tiež v seriáloch Parížski Mohykáni či Vivat Beňovský.
Herec, spevák a vynálezca Štefan Figura zomrel 19. októbra 2001 v Bratislave.
Zdroj: csfd.cz
Bol autorom viacerých československých patentov a zlepšovacích návrhov v oblasti mechaniky a optiky. Pripisuje sa mu autorstvo dvojobrazu v stereoskopickej fotografii (1967), zhotovil projektor na diarámiky alebo filmy (1974) a šikmé plátno pre javisko (1974), ktoré bolo odskúšané a využité v inscenácii Na skle maľované (premiéra október 1974).
Štefan Figura sa narodil 26. októbra 1910 vo Svätom Jure. V roku 1932 absolvoval štúdium herectva na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Hneď po škole sa stal členom Činohry SND v Bratislave (1932-1937). V rokoch 1937-1938 pôsobil vo Východoslovenskom národnom divadle v Košiciach. Po návrate do Bratislavy posilnil operetu SND (1938-1942). Načas bol bez angažmánu, stal sa pracovníkom Združenia štátnych a verejných zamestnancov v Bratislave (1942-1944). Nakoniec sa vrátil do Činohry SND a zotrval v nej až do odchodu do dôchodku (1944-1980).
Medzi stvárnenými divadelnými postavami mala výnimočné miesto úloha Tanierika-Kopoviča, ktorú Štefan Figura vytvoril v réžii Jána Jamnického. Bola to pre neho životná rola, ktorá mu umožnila skĺbiť vzťah k herectvu so vzťahom k vede a riešeniu rôznych technických problémov.
Jeho posledné herecké úspechy boli spojené s obdobím pôsobenia režisérov Tibora Rakovského a Miloša Pietora v Činohre SND. Vo Valéryho hre Môj Faust (1980) mu režisér Rakovský dal postavu Lokaja. V inscenácii hry Garderobier (1985) mu zasa režisér Pietor zveril úlohu Geoffreya.
Figura tiež vytvoril viac než 50 postáv na filmovom plátne či televíznej obrazovke. Prvý raz sa pred kamerou objavil už v roku 1935 vo filme Štefánik českého režiséra Jana Svitáka. Po druhej svetovej vojne mal hereckých príležitostí menej. V roku 1957 ho Paľo Bielik obsadil do vojnovej drámy Štyridsaťštyri.
Častejšie ho mohli diváci vidieť opäť v 70. a 80. rokoch 20. storočia - medzi najznámejšie patrí film Andreja Lettricha Červené víno (1972, 1976). Ten istý režisér nakrútil v roku 1973 kriminálku Prípad krásnej nerestnice. Rovnako si Figura zahral v televíznom životopisnom filme Louis Pasteur režiséra Igora Ciela (1977), v detskom filme Ota Krivánka Otec ma zderie tak či tak (1980) či v televíznej inscenácii populárneho muzikálu Na skle maľované (Karol L. Zachar, 1980).
Štefan Figura sa objavil aj v jednom z najznámejších slovenských filmov Tisícročná včela, ktorý nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1983. Posledný raz si zahral v snímke Iba taká hra (Vlado Fischer, 1995). Hral tiež v seriáloch Parížski Mohykáni či Vivat Beňovský.
Herec, spevák a vynálezca Štefan Figura zomrel 19. októbra 2001 v Bratislave.
Zdroj: csfd.cz
