Literárnou kritikou je považovaný za jedného z iniciátorov proletárskeho prúdu v slovenskej literatúre.
Autor TASR
Očová/Bratislava 15. júna (TASR) – Básnik, prozaik, publicista a prekladateľ Ján Rob Poničan, príslušník skupiny ľavicovo orientovaných intelektuálov a spoluzakladateľ časopisu DAV sa narodil pred 110 rokmi 15. júna 1902 v Očovej.
Predčasne stratil rodičov, vyrastal u príbuzných. Absolvoval gymnázium, potom študoval na vysokej škole technickej v Prahe, po dvoch rokoch prestúpil na právo, ktoré ukončil v roku 1927. Do Komunistickej strany Československa (KSČ) vstúpil v roku 1924. Advokátskym koncipientom u Vladimíra Clementisa bol v roku 1932, o rok neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax. Zastupoval najmä robotníkov a komunistov. Advokátsku prax vykonával do roku 1947, neskôr bol tajomníkom Advokátskej komory, verejným a štátnym notárom. Pracoval aj ako tajomník a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, vedúci maďarskej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, neskôr až do roku 1964, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom tohto vydavateľstva.
Literárnou kritikou je považovaný za jedného z iniciátorov proletárskeho prúdu v slovenskej literatúre. Poničanov debut Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, poznačený vitalizmom a senzualizmom sa stal manifestom slovenskej socialistickej poézie. Spolu s Vladimírom Clementisom, Danielom Okálim a Andrejom Siráckym založil v roku 1924 časopis DAV. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby je poéma Divný Janko.
Do slovenského jazyka preložil svetových dramatikov Moliéra, Friedricha Schillera, Alexandra Sergejeviča Puškina a ruských básnikov ako Vladimíra Vladimíroviča Majakovského, Sergeja Alexandroviča Jesenina, Alexandra Alexandroviča Bloka a Borisa Leonidoviča Pasternaka.
Ján Rob Poničan zomrel 25. februára 1978 v Bratislave vo veku nedožitých 76 rokov.
Predčasne stratil rodičov, vyrastal u príbuzných. Absolvoval gymnázium, potom študoval na vysokej škole technickej v Prahe, po dvoch rokoch prestúpil na právo, ktoré ukončil v roku 1927. Do Komunistickej strany Československa (KSČ) vstúpil v roku 1924. Advokátskym koncipientom u Vladimíra Clementisa bol v roku 1932, o rok neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax. Zastupoval najmä robotníkov a komunistov. Advokátsku prax vykonával do roku 1947, neskôr bol tajomníkom Advokátskej komory, verejným a štátnym notárom. Pracoval aj ako tajomník a podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, vedúci maďarskej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, neskôr až do roku 1964, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom tohto vydavateľstva.
Literárnou kritikou je považovaný za jedného z iniciátorov proletárskeho prúdu v slovenskej literatúre. Poničanov debut Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, poznačený vitalizmom a senzualizmom sa stal manifestom slovenskej socialistickej poézie. Spolu s Vladimírom Clementisom, Danielom Okálim a Andrejom Siráckym založil v roku 1924 časopis DAV. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby je poéma Divný Janko.
Do slovenského jazyka preložil svetových dramatikov Moliéra, Friedricha Schillera, Alexandra Sergejeviča Puškina a ruských básnikov ako Vladimíra Vladimíroviča Majakovského, Sergeja Alexandroviča Jesenina, Alexandra Alexandroviča Bloka a Borisa Leonidoviča Pasternaka.
Ján Rob Poničan zomrel 25. februára 1978 v Bratislave vo veku nedožitých 76 rokov.