Košice/Bratislava 19. marca (TASR) - Prestal rásť medzi ôsmym a deviatym rokom života, ale mal veľký výtvarný, predovšetkým kresliarsky talent, ktorý mu pomohol v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Od narodenia legendárneho výtvarníka Ľudovíta Felda, svojrázneho predstaviteľa Košickej moderny, uplynie v utorok 19. marca 120 rokov.

Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach pripravilo pri príležitosti jeho 120. výročia narodenia výstavu s názvom "Lajči báči", ktorá potrvá od 19. marca do 30. júna 2024. Feld mal k VSM blízky vzťah. Viackrát počas svojho života v ňom vystavoval a mnohé jeho diela sú súčasťou múzejného depozitára.

Ľudovít Feld sa narodil 19. marca 1904 v Košiciach v mnohodetnej židovskej rodine, mal osem súrodencov. Jeho rodičia pochádzali z Potisia a po príchode do Košiciach sa živili ako robotníci. Medzi ôsmym a deviatym rokom prestal Ľudovít Feld rásť. Išlo o diagnózu nanosomia pituitaria - hypofyzárne trpaslíctvo. Jeho hypofýza produkovala príliš málo rastového hormónu.

Napriek hendikepu sa intenzívne venoval výtvarnému umeniu. Už počas štúdia na strednej škole, vtedy tzv. vyššej reálke, sa kresleniu venoval pod dohľadom profesora Sama Oravca. V rokoch 1920 - 1925 navštevoval kresliarsko-grafickú školu významného predstaviteľa Košickej moderny Eugena Króna. V tom období aj prvýkrát vystavoval svoje diela spoločne so spolužiakmi.

Nesporné výtvarné, predovšetkým kresliarske a grafické nadanie, rozvíjal na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, kde študoval v rokoch 1925 - 1933. Krátko po návrate do Košíc sa stal členom Kazinczyho spoločnosti a prezentoval sa aj spoločnou výstavou s Alžbetou Groszovou a Imrichom Oravcom. V roku 1935 založil súkromnú výtvarnú školu a jeho žiakmi boli Alexander Eckerdt, Jozef Haščák, Július Hegyessy či Arpád Račko.

Ani jemu sa pre jeho židovský pôvod nevyhla deportácia do koncentračného tábora. Odmietol niekoľko ponúk ako sa jej vyhnúť a v roku 1944 sa ocitol s číslom A 7740 vytetovanom na predlaktí vo vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau. Od pravdepodobnej smrti ho zachránil malý vzrast a kresliarsky talent.

Upútal totiž pozornosť nacistického doktora Josefa Mengeleho. Na jeho príkaz musel portrétovať nacistických dôstojníkov aj samotného Mengeleho. Predovšetkým však osobité typy zajatcov, ktorí mali telesný alebo mentálny hendikep. Údajne kreslil aj priebeh či výsledky Mengeleho neľudských experimentov na týchto väzňoch.

Prežiť nacistický koncentračný tábor sa okrem neho podarilo iba jeho bratovi a sestre, ktorá sa po skončení druhej svetovej vojny presťahovala do Bratislavy, kde v rokoch 1946 - 1949 žil a tvoril aj Feld. V roku 1949 sa vrátil do Košíc a začal pôsobiť vo výtvarnom spolku Svojina.

Ako člen Slovenského spolku výtvarných umelcov absolvoval od roku 1951 viacero kolektívnych výstav. Okrem vlastnej tvorby aj vyučoval a viedol kurzy pre grafikov a výtvarníkov. Bol známy aj erudovanými znalosťami z dejín výtvarného umenia či filozofie.

Ľudovít Feld, povestný napriek neľahkému životnému údelu vľúdnou a priateľskou povahou, zomrel 18. mája 1991 vo veku 87 rokov.

V septembri 2018 pomenovali po významnom kresliarovi a grafikovi Ľudovítovi Feldovi v Košiciach park, kde odhalili aj pamätník s jeho podobizňou, ktorý pripomína tiež tragédiu holokaustu. V areáli košickej Synagógy stojí ďalší pamätník Ľudovíta Felda, ktorý odhalili v roku 2019.