Priami účastníci tejto historickej udalosti odmenili experiment potleskom.
Autor TASR
Graz/Bratislava 15. júna (TASR) - Patrí medzi pionierov rozhlasového vysielania, keď ako prvému na svete sa mu podarilo vysielať hudbu a slovo pomocou rozhlasových vĺn. Až dva roky potom, v auguste 1906, bol na medzinárodnej konferencii v Berlíne prijatý termín "rádio".
V sobotu 15. júna uplynie 120 rokov odvtedy, čo sa rakúskemu fyzikovi a vynálezcovi Ottovi Nussbaumerovi podarilo uskutočniť prvý bezdrôtový prenos hudby a slova.
Otto Nussbaumer sa narodil 31. marca 1876 vo Wiltene pri Innsbrucku. Už v mladosti prejavil remeselné zručnosti, záujem o telegrafiu a začal konštruovať rôzne elektrické prístroje. V rokoch 1896 - 1901 študoval na Technickej univerzite v Grazi.
Po jej skončení zostal pôsobiť v tamojšom Fyzikálnom inštitúte ako asistent u renomovaného profesora fyziky Alberta von Ettingshausena v oblasti bezdrôtovej telegrafie. A práve tam sa mu podaril prevratný objav a historický počin, keď ako prvý na svete úspešne bezdrôtovo preniesol hudbu a slovo. Tri roky konštruoval prístroj až napokon zostrojil funkčný koherér, usmerňovač, ktorý dokázal prijať vysielané signály a premieňať ich na zvukové vlny. Zariadenie dostalo názov "Nussbaumerov stôl" a v súčasnosti ho možno vidieť v Technickom múzeu vo Viedni.
Deň "D" nastal 15. júna 1904, keď sa Nussbaumer rozhodol predviesť svoje zariadenie profesorovi Ettinghausenovi. Z vysielacej miestnosti, ktorú od prijímacej sály oddeľovalo viacero izieb so zatvorenými dverami, na približne 30-metrovú vzdialenosť úspešne preniesol hudbu aj slovo. Na záver aj vynálezca samotný zaspieval štajerskú krajinskú hymnu (Dachstein-lied). Bol to prvý prenos reči a hudby prostredníctvom rozhlasových vĺn.
Priami účastníci tejto historickej udalosti odmenili experiment potleskom. Slovami chvály nešetril ani spočiatku nedôverčivý profesor Ettinghausen, ktorý však týmito slovami skritizoval umelecký dojem priekopníka rádia Nussbaumera: "Vaša skrinka funguje, ale váš spev je skutočne hrozný."
Žiaľ, táto senzácia sa nestretla so všeobecným uznaním, vynálezca o patent nepožiadal a ďalej svoj prístroj nerozvíjal. V roku 1908 odišiel Nussbaumer z Technickej univerzity v Grazi a aj s rodinou sa presťahoval do Salzburgu.
Uznania za svoj priekopnícky počin sa dočkal až po štvrťstoročí, keď si univerzita v Grazi v roku 1929, pri príležitosti 25. výročia bezdrôtového prenosu, slávnostne pripomenula túto udalosť. V tom istom roku sa stal čestným občanom Salzburgu a v roku 1932, dva roky po jeho smrti, si rodisko Wolfganga Amadea Mozarta uctilo priekopníka rádia aj pomenovaním jednej zo svojich ulíc.
Otto Nussbaumer, ktorý ako prvý na svete uskutočnil bezdrôtový prenos reči a hudby, zomrel na tuberkulózu 5. januára 1930 v Salzburgu vo veku 53 rokov.
V sobotu 15. júna uplynie 120 rokov odvtedy, čo sa rakúskemu fyzikovi a vynálezcovi Ottovi Nussbaumerovi podarilo uskutočniť prvý bezdrôtový prenos hudby a slova.
Otto Nussbaumer sa narodil 31. marca 1876 vo Wiltene pri Innsbrucku. Už v mladosti prejavil remeselné zručnosti, záujem o telegrafiu a začal konštruovať rôzne elektrické prístroje. V rokoch 1896 - 1901 študoval na Technickej univerzite v Grazi.
Po jej skončení zostal pôsobiť v tamojšom Fyzikálnom inštitúte ako asistent u renomovaného profesora fyziky Alberta von Ettingshausena v oblasti bezdrôtovej telegrafie. A práve tam sa mu podaril prevratný objav a historický počin, keď ako prvý na svete úspešne bezdrôtovo preniesol hudbu a slovo. Tri roky konštruoval prístroj až napokon zostrojil funkčný koherér, usmerňovač, ktorý dokázal prijať vysielané signály a premieňať ich na zvukové vlny. Zariadenie dostalo názov "Nussbaumerov stôl" a v súčasnosti ho možno vidieť v Technickom múzeu vo Viedni.
Deň "D" nastal 15. júna 1904, keď sa Nussbaumer rozhodol predviesť svoje zariadenie profesorovi Ettinghausenovi. Z vysielacej miestnosti, ktorú od prijímacej sály oddeľovalo viacero izieb so zatvorenými dverami, na približne 30-metrovú vzdialenosť úspešne preniesol hudbu aj slovo. Na záver aj vynálezca samotný zaspieval štajerskú krajinskú hymnu (Dachstein-lied). Bol to prvý prenos reči a hudby prostredníctvom rozhlasových vĺn.
Priami účastníci tejto historickej udalosti odmenili experiment potleskom. Slovami chvály nešetril ani spočiatku nedôverčivý profesor Ettinghausen, ktorý však týmito slovami skritizoval umelecký dojem priekopníka rádia Nussbaumera: "Vaša skrinka funguje, ale váš spev je skutočne hrozný."
Žiaľ, táto senzácia sa nestretla so všeobecným uznaním, vynálezca o patent nepožiadal a ďalej svoj prístroj nerozvíjal. V roku 1908 odišiel Nussbaumer z Technickej univerzity v Grazi a aj s rodinou sa presťahoval do Salzburgu.
Uznania za svoj priekopnícky počin sa dočkal až po štvrťstoročí, keď si univerzita v Grazi v roku 1929, pri príležitosti 25. výročia bezdrôtového prenosu, slávnostne pripomenula túto udalosť. V tom istom roku sa stal čestným občanom Salzburgu a v roku 1932, dva roky po jeho smrti, si rodisko Wolfganga Amadea Mozarta uctilo priekopníka rádia aj pomenovaním jednej zo svojich ulíc.
Otto Nussbaumer, ktorý ako prvý na svete uskutočnil bezdrôtový prenos reči a hudby, zomrel na tuberkulózu 5. januára 1930 v Salzburgu vo veku 53 rokov.