Heraklion/Bratislava 3. marca (TASR) - Vďaka románom ako Život a skutky Alexisa Zorbasa či Posledné pokušenie, ktoré sa dočkali úspešných filmových verzií, sa Nikos Kazantzakis stal jedným z najznámejších gréckych spisovateľov. V piatok 3. marca uplynie od jeho narodenia podľa gregoriánskeho kalendára 140 rokov.

Nikos Kazantzakis sa narodil 3. marca 1883 (podľa juliánskeho kalendára 18. februára 1883) v Heraklione na Kréte. Do gréckej literatúry vstúpil v roku 1906 ešte ako študent práva na univerzite v Aténach poetickým dielom Ofis ke krino (Had a ľalia) a divadelnou hrou Ximeroni (Svitanie). V rokoch 1907 - 1909 študoval filozofiu na parížskej Sorbone, kde mal na neho veľký vplyv vitalizmus francúzskeho filozofa Henri Bergsona, ktorý bol jeho učiteľom.

V roku 1911 sa oženil s láskou z detstva a tiež spisovateľkou Galatiou Alexiu. S básnikom a priateľom Angelosom Sikelianosom strávil v roku 1914 v kláštore na ostrove Athos 40 dní. Po návrate opustil tradičné kresťanstvo a napísal drámu Christos (Kristus, 1915), ale s náboženskými problémami sa mu nepodarilo vyrovnať dokonca života a k postave Krista sa vo svojej tvorbe pravidelne vracal.

S Jorjisom Zorbasom (Giorgis Zorbas), ktorý sa stal predlohou jeho asi najznámejšieho románu Život a skutky Alexisa Zorbasa (Vios ke politia tu Alexi Zorba, 1946) sa zoznámil v rokoch 1916 – 1917, keď podnikal s ťažbou lignitu. Na gréckom ministerstve sociálnej starostlivosti pôsobil v roku 1919 a organizoval repatriáciu Grékov z oblasti Čierneho mora a Kaukazu. V roku 1920, po nástupe kráľa Konštantína I., z Grécka odišiel a usadil sa vo francúzskom meste Antibes.

V období rokov 1924 – 1938 vytvoril viacero verzií eposu Odysseia, v ktorom prostredníctvom gréckeho hrdinu Odysea vyjadril vlastné nihilistické filozofické názory na otázky ľudskej slobody, samoty, života a smrti. Podstatnú časť eposu vytvoril v Československu, kde v rokoch 1929 – 1932 žil v Krušných horách neďaleko obce Boží Dar. Pobyty v Španielsku (1932 – 1933), Japonsku (1935), Číne (1935) a v Spojenom kráľovstve (1939) opísal v cestopisných knihách.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa vrátil do Grécka a žil na ostrove Aigína. Od roku 1946 pôsobil v Paríži ako poradca UNESCO pre vydávanie prekladov z klasickej gréckej literatúry.

Svojim rozsiahlym dielom sa Kazantzakis zaradil k najvýznamnejším novogréckym autorom 20. storočia. Jeho svetoznámy román Život a skutky Alexisa Zorbasa, ktorý napísal v priebehu jedného mesiaca a vydal v roku 1946, sa v roku 1964 dočkal filmovej verzie pod názvom Grék Zorba. V dnes už legendárnej snímke Michalisa Kakojannisa hlavnú postavu stvárnil Anthony Quinn. Dej románu sa odohráva na Kréte a okrem rozprávača je hlavnou postavou prostý horal Zorbas, ktorý má niektoré spoločné črty s Kazantzakisovým priateľom Zorbasom.

V románe Kapitán Michalis. Sloboda alebo smrť (Kapetan Michalis. Eleftheria i thanatos!, 1953) zachytil boj Kréťanov proti Turkom v 19. storočí. Román Kristus znova ukrižovaný (O Christos xanastavronete, 1954) sfilmoval v roku 1957 pod názvom Ten, ktorý musí umrieť americký režisér Jules Dassin. Motív románu použil aj český hudobný skladateľ Bohuslav Martinů ako podklad libreta Gréckych pašií.

K téme či postave Krista sa Kazantzakis vrátil aj v ďalšom známom románe Posledné pokušenie (O telefteos pirasmos, 1954). Ten v roku 1988 na filmové plátno pod názvom Posledné pokušenie Krista preniesol americký režisér Martin Scorsese. Román, pri ktorom sa Kazantzakis inšpiroval Dostojevského myšlienkami, sa ocitol na vatikánskom zozname, resp. indexe zakázaných kníh. Značný záujem zaznamenal aj román o sv. Františkovi z Assisi Svätý úbožiačik (O ftochulis tu Theu, 1956).

Nikos Kazantzakis zomrel 26. októbra 1957 v nemeckom meste Freiburg im Breisgau, pochovaný je v rodnom Heraklione.



Zdroje: https://beliana.sav.sk; Encyklopédia literárnych diel, Obzor, Bratislava, 1989