Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stefan Zweig zomrel 23. februára 1942 v Petrópolise. Spolu so svojou manželkou Lottou Altmannovou spáchal samovraždu potom, ako k nemu prenikli informácie o zverstvách páchaných nacistami.
Autor TASR
Viedeň/Bratislava 28. novembra (TASR) - Rakúsky spisovateľ Stefan Zweig sa zaradil medzi významných európskych intelektuálov prvej polovice 20. storočia. Do okruhu jeho priateľov a známych patrili Thomas Mann, Sigmund Freud, Albert Einstein, James Joyce, Hermann Hesse či Romain Rolland. Zweigov život a dielo výrazne ovplyvnili prvá a druhá svetová vojna. Hrôzy prvej ho definitívne utvrdili v humanistickom a pacifistickom presvedčení a krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny utiekol z Rakúska do Spojeného kráľovstva. Neskôr sa usadil v Brazílii, kde potom, ako sa dozvedel o barbarských činoch nacistov, spáchal spoločne s manželkou samovraždu.
Od narodenia Stefana Zweiga, rakúskeho spisovateľa, esejistu, prekladateľa a aktívneho zástancu mierového spolunažívania medzi národmi, uplynie v nedeľu 28. novembra 140 rokov.
Stefan Zweig sa narodil 28. novembra 1881 vo Viedni v rodine židovského textilného podnikateľa. Jeho matka pochádzala z bohatej a kultúrne založenej rodiny a vyrástla v Taliansku. Mal o dva roky staršieho brata Alfreda, ktorý sa na rozdiel od budúceho spisovateľa venoval podnikaniu a po smrti otca prevzal vedenie textilného rodinného biznisu. Mladší Stefan sa zaujímal o umenie a literatúru, študoval germanistiku a romanistiku v Berlíne a na viedenskej univerzite absolvoval štúdium filozofie.
Literárne debutoval ako 20-ročný zbierkou básní Silberne Saiten (Strieborné struny, 1901). O tri roky neskôr vydal prvé novely, po publikovaní ktorých sa na niekoľko rokov literárne odmlčal. Podnikol cesty do Francúzka, Belgicka, Spojeného kráľovstva, ale aj Indie či Spojených štátov.
Počas prvej svetovej vojny pracoval vo vojenskom archíve vo Viedni. Hrôzy vojny a ničenie európskej kultúry Zweiga utvrdili v humanistickom a pacifistickom presvedčení. Po vojne sa aktívne zapojil do protivojnového hnutia. V jeho dome v Salzburgu, kam sa presťahoval v roku 1919, sa stretávala vtedajšia intelektuálna európska elita, ktorá sa zasadzovala za mierové riešenie konfliktov medzi európskymi národmi.
V medzivojnovom období napísal a vydal viaceré svetoznáme prózy ako napríklad novely Amok (1922), List neznámej (1922), Fantastická noc (1922), Zmätenie citov (1927) alebo román Netrpezlivosť srdca (1939). Z tohto obdobia pochádzajú aj beletrizované biografie Joseph Fusché (1929), Erasmus Rotterdamský (1934) alebo Mária Stuartová (1935).
Opustiť Rakúsko ho prinútil nástup nacizmu v Nemecku, ktorý sa rýchlo rozšíril v Európe. Po vypuknutí druhej svetovej vojny ušiel do Spojeného kráľovstva a v roku 1941 sa usadil v brazílskom meste Petrópolis. Pred svojim dobrovoľným odchodom zo sveta dopísal ďalšiu, do mnohých svetových jazykov preloženú prózu Šachová novela (1942) a esejistickú a autobiograficky ladenú knihu Svet včerajška (1942).
Stefan Zweig zomrel 23. februára 1942 v Petrópolise. Spolu so svojou manželkou Lottou Altmannovou spáchal samovraždu potom, ako k nemu prenikli informácie o zverstvách páchaných nacistami.
Po jeho smrti vyšla v roku 1946 beletrizovaná biografia jeho obľúbeného francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca pod názvom Balzac - román jeho života. Zweigovu knihu vydal jeho priateľ Richard Friedenthal.
Od narodenia Stefana Zweiga, rakúskeho spisovateľa, esejistu, prekladateľa a aktívneho zástancu mierového spolunažívania medzi národmi, uplynie v nedeľu 28. novembra 140 rokov.
Stefan Zweig sa narodil 28. novembra 1881 vo Viedni v rodine židovského textilného podnikateľa. Jeho matka pochádzala z bohatej a kultúrne založenej rodiny a vyrástla v Taliansku. Mal o dva roky staršieho brata Alfreda, ktorý sa na rozdiel od budúceho spisovateľa venoval podnikaniu a po smrti otca prevzal vedenie textilného rodinného biznisu. Mladší Stefan sa zaujímal o umenie a literatúru, študoval germanistiku a romanistiku v Berlíne a na viedenskej univerzite absolvoval štúdium filozofie.
Literárne debutoval ako 20-ročný zbierkou básní Silberne Saiten (Strieborné struny, 1901). O tri roky neskôr vydal prvé novely, po publikovaní ktorých sa na niekoľko rokov literárne odmlčal. Podnikol cesty do Francúzka, Belgicka, Spojeného kráľovstva, ale aj Indie či Spojených štátov.
Počas prvej svetovej vojny pracoval vo vojenskom archíve vo Viedni. Hrôzy vojny a ničenie európskej kultúry Zweiga utvrdili v humanistickom a pacifistickom presvedčení. Po vojne sa aktívne zapojil do protivojnového hnutia. V jeho dome v Salzburgu, kam sa presťahoval v roku 1919, sa stretávala vtedajšia intelektuálna európska elita, ktorá sa zasadzovala za mierové riešenie konfliktov medzi európskymi národmi.
V medzivojnovom období napísal a vydal viaceré svetoznáme prózy ako napríklad novely Amok (1922), List neznámej (1922), Fantastická noc (1922), Zmätenie citov (1927) alebo román Netrpezlivosť srdca (1939). Z tohto obdobia pochádzajú aj beletrizované biografie Joseph Fusché (1929), Erasmus Rotterdamský (1934) alebo Mária Stuartová (1935).
Opustiť Rakúsko ho prinútil nástup nacizmu v Nemecku, ktorý sa rýchlo rozšíril v Európe. Po vypuknutí druhej svetovej vojny ušiel do Spojeného kráľovstva a v roku 1941 sa usadil v brazílskom meste Petrópolis. Pred svojim dobrovoľným odchodom zo sveta dopísal ďalšiu, do mnohých svetových jazykov preloženú prózu Šachová novela (1942) a esejistickú a autobiograficky ladenú knihu Svet včerajška (1942).
Stefan Zweig zomrel 23. februára 1942 v Petrópolise. Spolu so svojou manželkou Lottou Altmannovou spáchal samovraždu potom, ako k nemu prenikli informácie o zverstvách páchaných nacistami.
Po jeho smrti vyšla v roku 1946 beletrizovaná biografia jeho obľúbeného francúzskeho spisovateľa Honoré de Balzaca pod názvom Balzac - román jeho života. Zweigovu knihu vydal jeho priateľ Richard Friedenthal.
