Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Život výtvarníka nebol ľahký, aby uživil rodinu, intenzívne pracoval, väčšinou na niekoľkých zákazkách súčasne.
Autor TASR
Praha/Bratislava 20. júna (TASR) – K vrcholu tvorby českého sochára Josefa Václava Myslbeka patrí socha svätého Václava, ktorá je dominantou Václavského námestia v českej metropole Praha. Umelec patril medzi najvýznamnejších sochárov na prelome 19. a 20. storočia. Od narodenia predstaviteľa monumentálneho realizmu a zakladateľa novodobého českého sochárstva uplynie v stredu 20. júna 170 rokov.
Pražský rodák Josef Václav Myslbek sa narodil 20. júna 1848. Vyštudoval maliarstvo na Akademii výtvarných umění v Prahe u Josefa Matyáša Trenkwalda. V rokoch 1872–1873 bol na študijnom pobyte v Nemecku, kde pôsobil v Drážďanoch v ateliéri Ernsta Julia Hähnela.
V roku 1873 sa oženil s Karolinou Brožovou a postupne sa manželom narodilo 8 detí. Väčšina z nich však zomrela v malom veku. Manželka Karolina Myslbeková spáchala samovraždu ako 59-ročná.
Život výtvarníka nebol ľahký, aby uživil rodinu, intenzívne pracoval, väčšinou na niekoľkých zákazkách súčasne.
Väčšinu života prežil v Prahe. Len v roku 1878 podnikol krátku, ale dôležitú cestu do Paríža. Rozhodol sa navštíviť Múzeum Louvre, kde sa zoznámil s moderným francúzskym sochárstvom.
Profesorom na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe sa stal v roku 1885 o rok na to prešiel na Akadémiu výtvarných umení, kde učil až do odchodu do dôchodku.
Výtvarník bol tvorcom mnohých známych diel, ktoré boli inšpirované predovšetkým slávnymi postavami českých dejín, okrem iných napr. Libušou a Přemyslom.
Vrchol Myslbekovej tvorby predstavuje socha svätého Václava na koni, ktorá je dominantou Václavského námestia v Prahe a bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Pomník bol postavený v rokoch 1912-1913. Myslbek pracoval na jazdeckej soche viac rokov. Ako predlohu si vybral žrebca Arda - typického predstaviteľa ušľachtilého oldenburského plemena. Priebežne sa rodila štúdia koňa v životnej veľkosti, ktorá je inštalovaná v AVU v Prahe, kde Myslbek pôsobil.
Významný český sochár Josef Václav Myslbek zomrel v Prahe 2. júna 1922 vo veku nedožitých 74 rokov.
Pri príležitosti 200. výročia začiatku vyučovania veterinárnej medicíny ako samostatnej vedeckej disciplíny na pražskej Univerzite Karlovej, odliali v roku 1979 v železiarňach ČKD Blansko dve totožné bronzové sochy - kópie žrebca Arda. Jedna putovala do Prahy, druhá do Košíc, kde bola druhá vysoká škola zameraná na veterinárne vzdelávanie vo vtedajšom Československu. Sochy, ktorých autorom bol sochár Myslbek, sa stali symbolom česko-slovenskej vzájomnosti a zdobili areály oboch univerzít.
Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster odhalil 5. mája 2002 v Košiciach spolu s košickým primátorom Zdenkom Trebuľom plastiku koňa na rozhraní Orlej a Zvonárskej ulice, ktorá mala zdobiť budúce Námestie veterinárov. Na slávnostnom akte boli prítomní generálny konzul ČR v SR so sídlom v Košiciach Josef Byrtus, akademickí funkcionári a ďalší hostia. Plastika krášlila dlhé roky areál košickej Univerzity veterinárneho lekárstva (UVL). S myšlienkou premiestniť sochu do centra mesta, kde ju môže obdivovať viac ľudí, prišiel práve Rudolf Schuster ešte ako primátor Košíc.
Pražský rodák Josef Václav Myslbek sa narodil 20. júna 1848. Vyštudoval maliarstvo na Akademii výtvarných umění v Prahe u Josefa Matyáša Trenkwalda. V rokoch 1872–1873 bol na študijnom pobyte v Nemecku, kde pôsobil v Drážďanoch v ateliéri Ernsta Julia Hähnela.
V roku 1873 sa oženil s Karolinou Brožovou a postupne sa manželom narodilo 8 detí. Väčšina z nich však zomrela v malom veku. Manželka Karolina Myslbeková spáchala samovraždu ako 59-ročná.
Život výtvarníka nebol ľahký, aby uživil rodinu, intenzívne pracoval, väčšinou na niekoľkých zákazkách súčasne.
Väčšinu života prežil v Prahe. Len v roku 1878 podnikol krátku, ale dôležitú cestu do Paríža. Rozhodol sa navštíviť Múzeum Louvre, kde sa zoznámil s moderným francúzskym sochárstvom.
Profesorom na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe sa stal v roku 1885 o rok na to prešiel na Akadémiu výtvarných umení, kde učil až do odchodu do dôchodku.
Výtvarník bol tvorcom mnohých známych diel, ktoré boli inšpirované predovšetkým slávnymi postavami českých dejín, okrem iných napr. Libušou a Přemyslom.
Vrchol Myslbekovej tvorby predstavuje socha svätého Václava na koni, ktorá je dominantou Václavského námestia v Prahe a bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Pomník bol postavený v rokoch 1912-1913. Myslbek pracoval na jazdeckej soche viac rokov. Ako predlohu si vybral žrebca Arda - typického predstaviteľa ušľachtilého oldenburského plemena. Priebežne sa rodila štúdia koňa v životnej veľkosti, ktorá je inštalovaná v AVU v Prahe, kde Myslbek pôsobil.
Významný český sochár Josef Václav Myslbek zomrel v Prahe 2. júna 1922 vo veku nedožitých 74 rokov.
Pri príležitosti 200. výročia začiatku vyučovania veterinárnej medicíny ako samostatnej vedeckej disciplíny na pražskej Univerzite Karlovej, odliali v roku 1979 v železiarňach ČKD Blansko dve totožné bronzové sochy - kópie žrebca Arda. Jedna putovala do Prahy, druhá do Košíc, kde bola druhá vysoká škola zameraná na veterinárne vzdelávanie vo vtedajšom Československu. Sochy, ktorých autorom bol sochár Myslbek, sa stali symbolom česko-slovenskej vzájomnosti a zdobili areály oboch univerzít.
Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster odhalil 5. mája 2002 v Košiciach spolu s košickým primátorom Zdenkom Trebuľom plastiku koňa na rozhraní Orlej a Zvonárskej ulice, ktorá mala zdobiť budúce Námestie veterinárov. Na slávnostnom akte boli prítomní generálny konzul ČR v SR so sídlom v Košiciach Josef Byrtus, akademickí funkcionári a ďalší hostia. Plastika krášlila dlhé roky areál košickej Univerzity veterinárneho lekárstva (UVL). S myšlienkou premiestniť sochu do centra mesta, kde ju môže obdivovať viac ľudí, prišiel práve Rudolf Schuster ešte ako primátor Košíc.
