Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Meno Sytniansky si zvolil podľa vrchu Sitno, ktorý sa nachádza neďaleko jeho rodiska.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) – Andrej Truchlý Sytniansky bol jedným z najaktívnejších zostavovateľov a vydavateľov diel slovenských spisovateľov, dlhé roky pôsobil ako hlavný redaktor časopisu Orol. Jeho meno sa často skloňuje aj v súvislosti s tvorbou básnia Pavla Országha Hviezdoslava, od ktorého úmrtia práve 8. novembra 2021 uplynulo 100 rokov. Truchlý Sytniansky bol totiž kritikom tvorby mladého Pavla Országha.
Napriek tomu má katolícky kňaz, spisovateľ a vydavateľ Andrej Truchlý Sytniansky nezmazateľné zásluhy na rozvoji slovenského literárneho života. V utorok 9. novembra uplynie 180 rokov od jeho narodenia.
Andrej Truchlý sa narodil 9. novembra 1841 v Svätom Antone pri Banskej Štiavnici. Práve vzhľadom na neďaleký vrch Sitno si neskôr zvolil meno Sytniansky, alebo tiež Sitniansky. Podobne sa aj jeho priezvisko uvádza ako Truchlý aj Trúchly. A nejednoznačné bolo aj písanie jeho krstného mena, pretože sa vyskytuje aj v podobách Andreas, Ondrej či Ondrejko - ako uvádza Ján Golian z Katolíckej univerzity v Ružomberku vo svojom diele Andrej Truchlý Sytniansky, Orol slovenskej literatúry.
Keď Andrej Truchlý vychodil ľudovú školu vo svojom rodisku, pokračoval v štúdiu na piaristickom gymnáziu v Banskej Štiavnici. Posledné dva gymnaziálne roky 1861-1863 strávil v Banskej Bystrici. Tamojšie gymnázium malo malo výrazne slovenský charakter aj zásluhou banskobystrického biskupa a neskoršieho predsedu Matice Slovenskej Štefana Moyzesa.
Andrej Truchlý sa rozhodol formovať svoju osobnosť v jeho blízkosti, v banskobystrickom kňazskom seminári. Štúdium dokončil v marci 1867, v Banskej Bystrici bol vysvätený za katolíckeho kňaza. Jeho prvým pôsobiskom sa stal neďaleký Tajov.
V roku 1869 ho preložili do Prievidze. Práve v tomto roku Moyzes zomrel. Slovenskí kňazi aj spisovatelia sa ocitli pod silnejúcim maďarizačným tlakom. Napriek tomu sa Andrej Trúchly Sytniansky podieľal na vzniku slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom a na Spolku Svätého Vojtecha. Inicioval vznik Prvej prievidzskej sporiteľne v snahe zamedzovať úžere. V roku 1874 založil Prírodoskúmateľský spolok.
Medzitým sa venoval aj literárnym a najmä vydavateľským aktivitám. Na tomto poli si vybudoval veľký rešpekt. V roku 1870 vydal rozsiahly almanach Tábor. Pri jeho zostavovaní vyčlenil priestor pre romantických spisovateľov predovšetkým štúrovskej generácie. Publikovali tu Ján Botto, Štefan Marko Daxner, Pavol Dobšinský, Jozef Miloslav Hurban, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Viliam Pauliny-Tóth, Andrej Sládkovič a mnohí ďalší.
Orientácia na staršiu literatúru súvisí s nechuťou Trúchleho Sytnianskeho k tvorbe nových generácií, medzi nimi aj Pavla Országha. Almanach Napred, ktorý v roku 1871 pripravili Országh spolu s Kolomanom Banšellom, sa dočkal kritiky od Jozefa Miloslava Hurbana aj Andreja Truchlého Sytnianskeho.
Ten už v tom čase – od roku 1870 – redigoval jediný slovenský literárny časopis Orol, časopis pre zábavu a poučenie, ako znel jeho podtitul. Na tento post ho angažoval Ján Kalinčiak. Po jeho smrti v roku 1871 mal Truchlý Sytniansky časopis na starosti sám a osoboval si právo rozhodovať o jeho obsahu. Mladšie generácie spisovateľov vôbec neakceptoval a na stránkach Orla sa tak neobjavovali. Hviezdoslav v Orlovi mohol publikovať až od roku 1878, kedy Sytnianskeho na pozícii zodpovedného redaktora vystriedal Mikuláš Ferienčík.
Truchlý Sytniansky viackrát pod tlakom maďarských predstavených zmenil svoje pôsobisko a od roku 1878 ho preložili do Bacúrova. Takisto bol nútený zanechať pôsobenie v časopise Orol – od roku 1878 až do zániku v roku 1880 ho redigoval Mikuláš Ferienčík.
Andrej Truchlý Sytniansky sa začal venovať cirkevným dejinám. V 90. rokoch 19. storočia vydal osem zväzkov diela Legenda čili Čítanie o svätých a vyvolených Božích a v rokoch 1890 a 1895 mu vyšli v dvoch zväzkoch Dejiny Svätej Cirkve.
Venoval sa tiež prírodným vedám a botanike spolu so svojim bratom Štefanom a s Andrejom Kmeťom. Jeho posledným pôsobiskom bola Sása pri Zvolene, tu však už aj jeho kňazské povolanie komplikoval jeho psychický a zdravotný stav.
Andrej Trúchly Sytniansky zomrel 28. októbra 1916 vo veku 75 rokov.
Zdroj: Ján Golian: Andrej TruchlýSytniansky, Orol slovenskej literatúry
Napriek tomu má katolícky kňaz, spisovateľ a vydavateľ Andrej Truchlý Sytniansky nezmazateľné zásluhy na rozvoji slovenského literárneho života. V utorok 9. novembra uplynie 180 rokov od jeho narodenia.
Andrej Truchlý sa narodil 9. novembra 1841 v Svätom Antone pri Banskej Štiavnici. Práve vzhľadom na neďaleký vrch Sitno si neskôr zvolil meno Sytniansky, alebo tiež Sitniansky. Podobne sa aj jeho priezvisko uvádza ako Truchlý aj Trúchly. A nejednoznačné bolo aj písanie jeho krstného mena, pretože sa vyskytuje aj v podobách Andreas, Ondrej či Ondrejko - ako uvádza Ján Golian z Katolíckej univerzity v Ružomberku vo svojom diele Andrej Truchlý Sytniansky, Orol slovenskej literatúry.
Keď Andrej Truchlý vychodil ľudovú školu vo svojom rodisku, pokračoval v štúdiu na piaristickom gymnáziu v Banskej Štiavnici. Posledné dva gymnaziálne roky 1861-1863 strávil v Banskej Bystrici. Tamojšie gymnázium malo malo výrazne slovenský charakter aj zásluhou banskobystrického biskupa a neskoršieho predsedu Matice Slovenskej Štefana Moyzesa.
Andrej Truchlý sa rozhodol formovať svoju osobnosť v jeho blízkosti, v banskobystrickom kňazskom seminári. Štúdium dokončil v marci 1867, v Banskej Bystrici bol vysvätený za katolíckeho kňaza. Jeho prvým pôsobiskom sa stal neďaleký Tajov.
V roku 1869 ho preložili do Prievidze. Práve v tomto roku Moyzes zomrel. Slovenskí kňazi aj spisovatelia sa ocitli pod silnejúcim maďarizačným tlakom. Napriek tomu sa Andrej Trúchly Sytniansky podieľal na vzniku slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom a na Spolku Svätého Vojtecha. Inicioval vznik Prvej prievidzskej sporiteľne v snahe zamedzovať úžere. V roku 1874 založil Prírodoskúmateľský spolok.
Medzitým sa venoval aj literárnym a najmä vydavateľským aktivitám. Na tomto poli si vybudoval veľký rešpekt. V roku 1870 vydal rozsiahly almanach Tábor. Pri jeho zostavovaní vyčlenil priestor pre romantických spisovateľov predovšetkým štúrovskej generácie. Publikovali tu Ján Botto, Štefan Marko Daxner, Pavol Dobšinský, Jozef Miloslav Hurban, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Viliam Pauliny-Tóth, Andrej Sládkovič a mnohí ďalší.
Orientácia na staršiu literatúru súvisí s nechuťou Trúchleho Sytnianskeho k tvorbe nových generácií, medzi nimi aj Pavla Országha. Almanach Napred, ktorý v roku 1871 pripravili Országh spolu s Kolomanom Banšellom, sa dočkal kritiky od Jozefa Miloslava Hurbana aj Andreja Truchlého Sytnianskeho.
Ten už v tom čase – od roku 1870 – redigoval jediný slovenský literárny časopis Orol, časopis pre zábavu a poučenie, ako znel jeho podtitul. Na tento post ho angažoval Ján Kalinčiak. Po jeho smrti v roku 1871 mal Truchlý Sytniansky časopis na starosti sám a osoboval si právo rozhodovať o jeho obsahu. Mladšie generácie spisovateľov vôbec neakceptoval a na stránkach Orla sa tak neobjavovali. Hviezdoslav v Orlovi mohol publikovať až od roku 1878, kedy Sytnianskeho na pozícii zodpovedného redaktora vystriedal Mikuláš Ferienčík.
Truchlý Sytniansky viackrát pod tlakom maďarských predstavených zmenil svoje pôsobisko a od roku 1878 ho preložili do Bacúrova. Takisto bol nútený zanechať pôsobenie v časopise Orol – od roku 1878 až do zániku v roku 1880 ho redigoval Mikuláš Ferienčík.
Andrej Truchlý Sytniansky sa začal venovať cirkevným dejinám. V 90. rokoch 19. storočia vydal osem zväzkov diela Legenda čili Čítanie o svätých a vyvolených Božích a v rokoch 1890 a 1895 mu vyšli v dvoch zväzkoch Dejiny Svätej Cirkve.
Venoval sa tiež prírodným vedám a botanike spolu so svojim bratom Štefanom a s Andrejom Kmeťom. Jeho posledným pôsobiskom bola Sása pri Zvolene, tu však už aj jeho kňazské povolanie komplikoval jeho psychický a zdravotný stav.
Andrej Trúchly Sytniansky zomrel 28. októbra 1916 vo veku 75 rokov.
Zdroj: Ján Golian: Andrej TruchlýSytniansky, Orol slovenskej literatúry
