Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Význam Slovenského národného divadla nitrianskeho pripomína aj pamätná tabuľa, ktorú na budove kaštieľa v Sobotišti odhalili 7. augusta 1966 pri príležitosti 125. výročia jeho vzniku.
Autor TASR
,aktualizované Sobotište/Bratislava 5. augusta (TASR) – Divadelným predstavením komédie nemeckého dramatika Augusta von Kotzebueho Starý kočiš Petra III. začalo svoju činnosť Slovenské národné divadlo nitrianske, ktoré vzniklo na pôde divadelného ochotníckeho spolku v Sobotišti. Hlavným iniciátorom jeho vzniku a autorom názvu bol miestny učiteľ Samuel Jurkovič. Od predstavenia, v ktorom si zahrala aj dcéra Samuela Jurkoviča - Anička Jurkovičová, čím sa stala prvou slovenskou ochotníckou herečkou, uplynie vo štvrtok 5. augusta 180 rokov.
Prvé predstavenie ochotníckeho Slovenského národného divadla nitrianskeho sa odohralo 5. augusta 1841 v Sobotišti v dome Antala Hrebíčka. Postavy z komédie Starý kočiš Petra III. stvárnili prevažne študenti bratislavského lýcea, ktorí patrili k štúrovskej generácii. K nim sa pridali nielen sobotišskí ochotníci, ale aj Anička Jurkovičová. Sedemnásťročná dcéra Samuela Jurkoviča v predstavení stvárnila hlavnú ženskú postavu, čím sa stala prvou slovenskou ochotníckou herečkou a neskôr aj manželkou jedného z hlavných predstaviteľov slovenského obrodeneckého hnutia Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý patril k hlavným podporovateľom a organizátorom sobotištského divadla.
Na začiatku prvého predstavenia ochotníci predniesli prejav, v ktorom načrtli význam divadla v živote národa a predniesli aj žiadosť o podporu. Súčasťou predstavenia boli spevy a recitácie slovenských básní.
V roku svojho vzniku, 5. októbra 1841, sa druhýkrát súbor divákom predstavil v Myjave s hrou českého dramatika Václava Klicpera Divotvorný klobúk. V marci 1842 sa divadlo predviedlo opäť v Myjave s hrou Augusta von Kotzebueho Gróf Beňovský. V lete toho isté roku nacvičil súbor aj drámu Nevolníci aneb Isidor a Olga od nemeckého autora Ernesta Raupacha, ktorú mali pôvodne odohrať Šaškovom dome v Brezovej pod Bradlom.
Samuel Jurkovič napokon získal súhlas barónky Horeckej hrať v jej kaštieli v Sobotišti. Obecenstvo prišlo nielen z blízkeho, ale aj vzdialeného okolia. Pred predstavením vyhlásili aj zbierku na ústav vdov a sirôt nitrianskych.
Vo všetkých spomenutých predstaveniach stvárnila hlavné ženské postavy Anička Jurkovičova. Po sobáši s Hurbanom sa už herectvu nevenovala.
Napriek tomu, že sobotištské divadlo fungovalo len krátko, položilo základ rozvoja ochotníckeho divadla v nasledujúcom období nielen na Slovensku, ale aj na Dolnej zemi a v slovenských spolkoch vo Viedni, Prahe a Budapešti, čo spätne vplývalo aj na rozvoj slovenskej dramatickej literárnej tvorby.
V polovici 40. rokov 19. storočia sa centrom štúrovského divadla stala Levoča. Študenti lýcea a členovia Jednoty mládeže slovenskej si tu pod vedením Jána Francisciho založili Súkromné divadlo slovenských divadelných ochotníkov. Pred rokom 1848 pôsobili slovenskí divadelní ochotníci aj v Liptovskom Mikuláši, Banskej Štiavnici či v Rajci.
Význam Slovenského národného divadla nitrianskeho pripomína aj pamätná tabuľa, ktorú na budove kaštieľa v Sobotišti odhalili 7. augusta 1966 pri príležitosti 125. výročia jeho vzniku.
Prvé predstavenie ochotníckeho Slovenského národného divadla nitrianskeho sa odohralo 5. augusta 1841 v Sobotišti v dome Antala Hrebíčka. Postavy z komédie Starý kočiš Petra III. stvárnili prevažne študenti bratislavského lýcea, ktorí patrili k štúrovskej generácii. K nim sa pridali nielen sobotišskí ochotníci, ale aj Anička Jurkovičová. Sedemnásťročná dcéra Samuela Jurkoviča v predstavení stvárnila hlavnú ženskú postavu, čím sa stala prvou slovenskou ochotníckou herečkou a neskôr aj manželkou jedného z hlavných predstaviteľov slovenského obrodeneckého hnutia Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý patril k hlavným podporovateľom a organizátorom sobotištského divadla.
Na začiatku prvého predstavenia ochotníci predniesli prejav, v ktorom načrtli význam divadla v živote národa a predniesli aj žiadosť o podporu. Súčasťou predstavenia boli spevy a recitácie slovenských básní.
V roku svojho vzniku, 5. októbra 1841, sa druhýkrát súbor divákom predstavil v Myjave s hrou českého dramatika Václava Klicpera Divotvorný klobúk. V marci 1842 sa divadlo predviedlo opäť v Myjave s hrou Augusta von Kotzebueho Gróf Beňovský. V lete toho isté roku nacvičil súbor aj drámu Nevolníci aneb Isidor a Olga od nemeckého autora Ernesta Raupacha, ktorú mali pôvodne odohrať Šaškovom dome v Brezovej pod Bradlom.
Samuel Jurkovič napokon získal súhlas barónky Horeckej hrať v jej kaštieli v Sobotišti. Obecenstvo prišlo nielen z blízkeho, ale aj vzdialeného okolia. Pred predstavením vyhlásili aj zbierku na ústav vdov a sirôt nitrianskych.
Vo všetkých spomenutých predstaveniach stvárnila hlavné ženské postavy Anička Jurkovičova. Po sobáši s Hurbanom sa už herectvu nevenovala.
Napriek tomu, že sobotištské divadlo fungovalo len krátko, položilo základ rozvoja ochotníckeho divadla v nasledujúcom období nielen na Slovensku, ale aj na Dolnej zemi a v slovenských spolkoch vo Viedni, Prahe a Budapešti, čo spätne vplývalo aj na rozvoj slovenskej dramatickej literárnej tvorby.
V polovici 40. rokov 19. storočia sa centrom štúrovského divadla stala Levoča. Študenti lýcea a členovia Jednoty mládeže slovenskej si tu pod vedením Jána Francisciho založili Súkromné divadlo slovenských divadelných ochotníkov. Pred rokom 1848 pôsobili slovenskí divadelní ochotníci aj v Liptovskom Mikuláši, Banskej Štiavnici či v Rajci.
Význam Slovenského národného divadla nitrianskeho pripomína aj pamätná tabuľa, ktorú na budove kaštieľa v Sobotišti odhalili 7. augusta 1966 pri príležitosti 125. výročia jeho vzniku.
