Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: U Bottu nebolo žiadnych periód vývinu: on bol hneď s prvou svojou tvorbou dokonalý, zakončený a vyvinutý.
Autor TASR
Vyšný Skálnik/Bratislava 27. januára (TASR) - Motív vzbury proti utrpeniu, neľudskosti a neslobode nachádzame v slovenskej literatúre romantizmu v diele Jána Bottu, ktorý patrí popri Samovi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jankovi Kráľovi medzi našich najtalentovanejších básnikov. V nedeľu 27. januára uplynie 190 rokov od narodenia poeta.
Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: "U Bottu nebolo žiadnych periód vývinu: on bol hneď s prvou svojou tvorbou dokonalý, zakončený a vyvinutý."
Bol najmladším štúrovským básnikom. S myšlienkami bratislavskej mládeže sa stretol počas štúdia v Levoči. Zapojil sa do národného kultúrneho života, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej (MS), členom jej literárneho odboru a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.
Ján Botto sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku neďaleko Rimavskej Soboty. Študoval v Ožďanoch a od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Zememeračskému inžinierstvu sa venoval na polytechnickej škole v Budapešti. Ako zememerač pôsobil v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici.
Ján Botto čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Národne utláčané Slovensko popisoval ako zakliatu krajinu, ktorú má oslobodiť rozprávkový hrdina (epické skladby Svetský víťaz 1846, Poklad Tatier 1850).
Ľudové motívy i výrazové prostriedky využíval aj v baladách (Žltá ľalia, Margita a Besná) a vo veršovaných povestiach (Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca a iné).
Jeho vrcholným dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova (1862) skladajúca sa z deviatich spevov - relatívne samostatných celkov. V každom z nich je hlavný hrdina zobrazený z iného zorného uhla.
Ján Botto písal aj vlastenecké a príležitostné básne, reagoval nimi na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich hold významným osobnostiam národnej kultúry – Jánovi Kollárovi a Andrejovi Sládkovičovi.
Prekladal zo slovanskej poézie (Adam Mickiewicz, Alexej Stepanovič Chomiakov) a z maďarčiny (Sándor Petöfi). Publikoval v časopisoch Sokol, Orol, aj v almanachu Lipa.
Básnik zomrel náhle 28. apríla 1881 vo veku 52 rokov v Banskej Bystrici. Stalo sa tak necelý rok po súbornom vydaní celoživotnej tvorby, ktoré pod názvom Spevy Jána Bottu (1880) vyšlo v Prahe ako prvý zväzok Knihovny československej.
Posmrtne mu vyšla dramatická skladba Čachtická pani (knižne v roku 1978).
Tvorbu slovenského poeta Jána Bottu si pripomenulo Hradné múzeum vo Fiľakove 14. júla 2017 predstavením balady Žltá ľalia, vo folklórnom, ale zároveň aj modernom poňatí. Divadelnú inscenáciu režíroval herec a režisér Vladimír Sadílek.
Svetozár Hurban Vajanský o ňom napísal: "U Bottu nebolo žiadnych periód vývinu: on bol hneď s prvou svojou tvorbou dokonalý, zakončený a vyvinutý."
Bol najmladším štúrovským básnikom. S myšlienkami bratislavskej mládeže sa stretol počas štúdia v Levoči. Zapojil sa do národného kultúrneho života, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej (MS), členom jej literárneho odboru a patrónom slovenského gymnázia v Revúcej.
Ján Botto sa narodil 27. januára 1829 vo Vyšnom Skálniku neďaleko Rimavskej Soboty. Študoval v Ožďanoch a od roku 1843 na evanjelickom lýceu v Levoči. Zememeračskému inžinierstvu sa venoval na polytechnickej škole v Budapešti. Ako zememerač pôsobil v Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici.
Ján Botto čerpal z ľudovej poézie a využíval jej obraznosť a symboliku. Obraz súčasného života premietal do alegorického sveta povestí. Národne utláčané Slovensko popisoval ako zakliatu krajinu, ktorú má oslobodiť rozprávkový hrdina (epické skladby Svetský víťaz 1846, Poklad Tatier 1850).
Ľudové motívy i výrazové prostriedky využíval aj v baladách (Žltá ľalia, Margita a Besná) a vo veršovaných povestiach (Báj na Dunaji, Báj Maginhradu, Báj Turca a iné).
Jeho vrcholným dielom je básnická skladba Smrť Jánošíkova (1862) skladajúca sa z deviatich spevov - relatívne samostatných celkov. V každom z nich je hlavný hrdina zobrazený z iného zorného uhla.
Ján Botto písal aj vlastenecké a príležitostné básne, reagoval nimi na dôležité udalosti v národnom živote. Vzdal v nich hold významným osobnostiam národnej kultúry – Jánovi Kollárovi a Andrejovi Sládkovičovi.
Prekladal zo slovanskej poézie (Adam Mickiewicz, Alexej Stepanovič Chomiakov) a z maďarčiny (Sándor Petöfi). Publikoval v časopisoch Sokol, Orol, aj v almanachu Lipa.
Básnik zomrel náhle 28. apríla 1881 vo veku 52 rokov v Banskej Bystrici. Stalo sa tak necelý rok po súbornom vydaní celoživotnej tvorby, ktoré pod názvom Spevy Jána Bottu (1880) vyšlo v Prahe ako prvý zväzok Knihovny československej.
Posmrtne mu vyšla dramatická skladba Čachtická pani (knižne v roku 1978).
Tvorbu slovenského poeta Jána Bottu si pripomenulo Hradné múzeum vo Fiľakove 14. júla 2017 predstavením balady Žltá ľalia, vo folklórnom, ale zároveň aj modernom poňatí. Divadelnú inscenáciu režíroval herec a režisér Vladimír Sadílek.
