Krupina/Bratislava 30. marca (TASR) - Popredné miesto medzi najvýznamnejšími básnikmi romantického obdobia v dejinách slovenskej literatúry patrí Andrejovi Sládkovičovi. Od narodenia autora básnických skladieb Marína a Detvan uplynie v pondelok 30. marca 200 rokov.

Inšpiračnými zdrojmi predstaviteľa slovenskej romantickej poézie a príslušníka štúrovskej generácie boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, ale aj hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote 19. storočia. Všetky sa dajú nájsť v jeho najvýznamnejšom diele napísanom v štúrovskej slovenčine Marína (1846). V básnickej skladbe vyjadril nielen lásku k milovanej žene, ale aj k slovenskému národu či domovine.

Andrej Sládkovič, vlastným menom Andrej Braxatoris, sa narodil 30. marca 1820 v Krupine. Pochádzal z mnohopočetnej rodiny učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa. Prvé vedomosti naberal v rodnej Krupine. Od roku 1830 navštevoval školu v Perovčanoch, kde sa zdokonaľoval aj v maďarčine.

V rokoch 1831 - 1832 študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine. Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici navštevoval v rokoch 1832 - 1840. V štúdiu teológie pokračoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave (1840 - 1842), kde sa aktívne zapájal aj do činnosti v Ústave reči a literatúry československej. Ako viacerí predstavitelia štúrovskej generácie študoval aj on teológiu v Nemecku na univerzite v Halle (1843 – 1844).

Po návrate na Slovensko pôsobil do roku 1847 ako vychovávateľ v Rybároch, kde vznikli aj jeho najvýznamnejšie diela Marína a Detvan.

Ako evanjelický farár začínal Sládkovič najprv v Hrochoti (1847) a potom až do konca života pôsobil v Radvani, ktorá je dnes mestskou časťou Banskej Bystrice.

Inšpiráciou k napísaniu Maríny bol pre mladého básnika Sládkoviča rozchod s jeho veľkou láskou Máriou Pischlovou, s ktorou sa zoznámil počas štúdia v Banskej Štiavnici. V rodine Pischlovcov si našiel aj miesto vychovávateľa, čím si zarábal na ďalšie štúdiá.

K rozchodu dvojice došlo, keď Sládkovič študoval teológiu v Halle. Máriu totiž matka nútila k sobášu s bohatým kupcom - medovnikárom.

Rozsiahla básnická skladba vyšla v roku 1846 v Pešti. Tvorí ju 286 desať veršových a päť osem veršových strof, pričom každá strofa je uzavretá myšlienka.

Od mladosti bol Sládkovič aktívnym účastníkom národného spolkového života. Patril k aktívnym členom Literárno-dramatického odboru Matice slovenskej, podporovateľom a šíriteľom slovenských kníh a časopisov. V jeho básňach Nehaňte ľud môj, Hron, More, Morava, Krajanom či Mládenec zaznieval aj silný vlastenecký postoj.

Aj svojou druhou najznámejšou básnickou skladbou Detvan (1853) sa pokúsil pozdvihnúť národné povedomie Slovákov.

Básnik, ale aj prekladateľ ruskej, francúzskej i nemeckej poézie Andrej Sládkovič zomrel 20. apríla 1872 v Radvani, vo veku vo veku 52 rokov.