Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stendhalova tvorba za jeho života nebola oceňovaná. Vyhľadávanými sa jeho romány stali až v druhej polovici 19. storočia. Vo svojich dielach sa pohyboval na pomedzí romantizmu a realizmu.
Autor TASR
Grenoble/Bratislava 23. januára (TASR) - Francúzsky spisovateľ Stendhal, vl. menom Marie-Henri Beyle je autorom slávnych románov ako napríklad Červený a čierny alebo Kartúza parmská. V utorok bude 235. výročie jeho narodenia.
Stendhalova tvorba za jeho života nebola oceňovaná. Vyhľadávanými sa jeho romány stali až v druhej polovici 19. storočia. Vo svojich dielach sa pohyboval na pomedzí romantizmu a realizmu. Vykreslil verne spoločenské pomery, jeho hrdinovia boli v konflikte s pokryteckou morálkou a nemohli uskutočňovať svoje sny.
Stendhal sa narodil 23. januára 1783 vo francúzskom Grenobli ako Marie-Henri Beyle. Vyrastal v rodine s prísnym otcom, matka mu zomrela, keď bol ešte dieťaťom. Aby sa vymanil spod vplyvu otca, odišiel študovať do francúzskej metropoly Paríža, zaujímal sa o matematiku a literatúru. Mladík bol veľkým stúpencom Napoleona, nadšenie ho doviedlo až na bojové pole. V roku 1800 vstúpil do armády, bojoval v Nemecku, Taliansku a Rusku.
V roku 1814 opustil Francúzsko, začal žiť v Taliansku. V krajine, ktorá si získala jeho náklonnosť, zažil niekoľko ľúbostných vzťahov. Tu napísal aj prvotinu, cestopis Rome, Naples et Florence en 1817 vydanú v roku 1817 pod pseudonymom Stendhal. V roku 1821 bol nútený Taliansko opustiť, vrátil sa do Paríža, včlenil sa do jeho intelektuálnej spoločnosti. V roku 1822 vydal esejistickú knihu De l'amour (slovensky: O láske, Kalligram, 2003). Jeho ďalšie dielo Racine et Shakespeare (vyšlo v rokoch 1823, 1825) bolo jedným z prvých manifestov romantizmu, ktoré sa objavili vo Francúzsku. Z tohto Stendhalovho parížskeho obdobia pochádza aj jeho najznámejší román Červený a čierny (Le Rouge et le noir, 1830).
Od roku 1830 pôsobil Stendhal na Apeninskom polostrove ako vyslanec Francúzska v Pápežskom štáte (dnešný Vatikán). Tu sa cítil osamotený, rozptýlenie nachádzal v Ríme. Začal pracovať na dielach Souvenirs d’égotisme (1892) a Vie de Henri Brulard (1890) ako aj na autobiografii nazvanej Lucien Leuwen (1894). Všetky tieto práce ostali nedokončené, vyšli po jeho smrti a pokladajú sa za jeho najlepšie diela. V slovenčine vyšli ako Život Henryho Brularda Novely (Tatran, 1977), Lucien Leuwen (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry SVKL, 1953). Z roku 1839 pochádza Stendhalov druhý majstrovský román La Chartreuse de Parme (Kartúza parmská, SVKL, 1963).
Ďalší román Lamiel však Stendhal už nestihol dokončiť, zomrel 23. marca 1842 v Paríži vo veku 59 rokov.
Stendhalova tvorba za jeho života nebola oceňovaná. Vyhľadávanými sa jeho romány stali až v druhej polovici 19. storočia. Vo svojich dielach sa pohyboval na pomedzí romantizmu a realizmu. Vykreslil verne spoločenské pomery, jeho hrdinovia boli v konflikte s pokryteckou morálkou a nemohli uskutočňovať svoje sny.
Stendhal sa narodil 23. januára 1783 vo francúzskom Grenobli ako Marie-Henri Beyle. Vyrastal v rodine s prísnym otcom, matka mu zomrela, keď bol ešte dieťaťom. Aby sa vymanil spod vplyvu otca, odišiel študovať do francúzskej metropoly Paríža, zaujímal sa o matematiku a literatúru. Mladík bol veľkým stúpencom Napoleona, nadšenie ho doviedlo až na bojové pole. V roku 1800 vstúpil do armády, bojoval v Nemecku, Taliansku a Rusku.
V roku 1814 opustil Francúzsko, začal žiť v Taliansku. V krajine, ktorá si získala jeho náklonnosť, zažil niekoľko ľúbostných vzťahov. Tu napísal aj prvotinu, cestopis Rome, Naples et Florence en 1817 vydanú v roku 1817 pod pseudonymom Stendhal. V roku 1821 bol nútený Taliansko opustiť, vrátil sa do Paríža, včlenil sa do jeho intelektuálnej spoločnosti. V roku 1822 vydal esejistickú knihu De l'amour (slovensky: O láske, Kalligram, 2003). Jeho ďalšie dielo Racine et Shakespeare (vyšlo v rokoch 1823, 1825) bolo jedným z prvých manifestov romantizmu, ktoré sa objavili vo Francúzsku. Z tohto Stendhalovho parížskeho obdobia pochádza aj jeho najznámejší román Červený a čierny (Le Rouge et le noir, 1830).
Od roku 1830 pôsobil Stendhal na Apeninskom polostrove ako vyslanec Francúzska v Pápežskom štáte (dnešný Vatikán). Tu sa cítil osamotený, rozptýlenie nachádzal v Ríme. Začal pracovať na dielach Souvenirs d’égotisme (1892) a Vie de Henri Brulard (1890) ako aj na autobiografii nazvanej Lucien Leuwen (1894). Všetky tieto práce ostali nedokončené, vyšli po jeho smrti a pokladajú sa za jeho najlepšie diela. V slovenčine vyšli ako Život Henryho Brularda Novely (Tatran, 1977), Lucien Leuwen (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry SVKL, 1953). Z roku 1839 pochádza Stendhalov druhý majstrovský román La Chartreuse de Parme (Kartúza parmská, SVKL, 1963).
Ďalší román Lamiel však Stendhal už nestihol dokončiť, zomrel 23. marca 1842 v Paríži vo veku 59 rokov.
