Bratislava 14. novembra (TASR) - Jednou z najvýraznejších osobností v dejinách hudby na rozhraní obdobia klasicizmu a romantizmu bol rodák z Prešporka (Bratislavy) hudobný skladateľ, klavirista a dirigent Johann Nepomuk Hummel. Tento rok si v stredu 14. novembra pripomíname 240 rokov od narodenia autora deviatich opier, niekoľkých klavírnych koncertov, omší a kantát.

Johann Nepomuk Hummel sa narodil 14. novembra 1778 v malom domčeku na dnešnej Klobučníckej ulici v Bratislave. Jeho otec bol kapelníkom v Prešporku a vo Viedni. Hummel dostal základy hudobného vzdelania u Wolfganga Amadea Mozarta. Zázračným dieťaťom bol Mozart taký nadšený, že mu dával zadarmo hodiny a dokonca ho nechal bývať vo svojom dome.

Johann Nepomuk Hummel absolvoval prvý verejný klavírny koncert v Drážďanoch v roku 1787. Na Mozartovu radu podnikli Hummelovci - otec a syn - päťročnú koncertnú cestu, ktorá ich zaviedla až do Dánska a Veľkej Británie. Klavírne koncerty, na ktorých sa Hummel v Londýne predstavil spolu s Josephom Haydnom, sa stali udalosťou roka. Po svojom návrate do Viedne Hummel rýchlo nadobudol povesť klavírneho virtuóza a tešil sa vysokému uznaniu aj ako učiteľ hry na klavíri.

Vyvrcholením jeho dovtedajšej kariéry bol post koncertného majstra kapely kniežaťa Mikuláša Esterháziho v Eisenstadte, ktorý zastával od roku 1804 a pôsobil tam sedem rokov.

V roku 1811 sa Hummel znovu presťahoval do Viedne, kde študoval kompozíciu u Georga Albrechtsbergera, Antonia Salieriho a vrátil sa k životu slobodného umelca. V rámci celoeurópskeho koncertného turné si upevnil povesť popredného klaviristu Európy. V tomto čase zintenzívnil svoj kontakt s Ludwigom van Beethovenom, s ktorým ho spájalo priateľstvo, aj keď poznačené niekoľkými incidentmi.

Tri roky bol kráľovským kapelníkom Württemberskej dvornej kapely v Stuttgarte (1816-1818) odišiel v roku 1819 do Weimaru, kde prijal funkciu kapelníka Veľkokniežacieho orchestra. Našiel tam ideálne podmienky a inšpiratívne umelecké prostredie. Spolu s Johannom Wolfgangom Goethem patril k najváženejším osobnostiam mesta.

Hummel zostal Weimaru verný až do konca života. Zomrel tu 17. októbra 1837 vo veku 58 rokov.

Hummelova sláva sa zakladala najmä na jeho mimoriadnych schopnostiach klaviristu. Brilantnosť, zvuková plnosť a zreteľnosť jeho prednesu predstihli svoju dobu. Hummelova knižne vydaná klavírna škola, ktorá poskytuje cenné informácie o jeho estetickom ideáli krásneho a vkusného prednesu ako aj nový prstoklad, patrila vo svojej dobe k najobľúbenejším inštruktívno-pedagogickým dielam v oblasti klavírnej literatúry.

Najpodstatnejšiu časť Hummelovho hudobného diela tvorí rozsiahla klavírna tvorba. Jej jadro tvoria skladby pre sólový klavír a skladby pre klavír a orchester. Hummel skomponoval koncerty aj pre fagot, hoboj, mandolínu a trúbku. Práve koncert pre trúbku si vyslúžil veľkú popularitu.

Okrem inštrumentálnej Hummel skladal aj duchovnú hudbu (omše, kantáty, Te Deum), svetské vokálne skladby (kantáty, piesne a zborové diela), javiskové diela (spevohry, opery, monodrámy). Je aj autorom sprievodnej hudby k baletu a pantomíme. Táto oblasť jeho tvorby však stála vždy v tieni jeho inštrumentálnych skladieb.

Prešporskí mešťania 16. októbra 1887 slávnostne odhalili v záhrade Grasalkovičovho paláca (v súčasnosti Prezidentský palác v Bratislave) pamätník Johanna Nepomuka Hummela. Okrem múzea v Bratislave pripomína skladateľa aj mramorová tabuľa s bronzovým reliéfom z roku 1935 nainštalovaná na rohu ulíc Klobučníckej a Uršulínskej.

Z úcty k tomuto hudobnému velikánovi sa od roku 1991 na Slovensku uskutočňuje Medzinárodná klavírna súťaž Johanna Nepomuka Hummela, patriaca do Svetovej federácie medzinárodných hudobných súťaží.

V Bratislave sa koná tento rok niekoľkomesačný medzinárodný festival s názvom Hummel fest 2018 ako spomienka na 240. výročie narodenia bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela, ktorý svojím pôsobením vo viacerých mestách Európy vytvára i dnes mosty medzi európskymi národmi.