Knižne debutoval v roku 1989 v knihe Výstrel z motyky, v ktorej spoločne s ním publikovali svoje texty aj jeho generační súputníci Ján Litvák a Jozef Urban.
Autor TASR
Bratislava 4. septembra (TASR) – "Rád tvorím nové a nové veci. Od poézie som veľmi skoro prešiel k próze. A keďže mám občas platonický vzťah k viazanému veršu, začali za mnou chodiť aj mladí hudobníci. Napísal som množstvo textov piesní, najradšej tvorím šansónové texty."
Týmito slovami charakterizoval svoju tvorbu básnik a textár Maroš Bančej. Ako tiež dodal, začal sa venovať autorskému čítaniu v časoch, keď bola táto disciplína ešte iba "v plienkach" – preškolil sa z introverta na extroverta a neskôr k takýmto podujatiam písal scenáre. Bančej bol čitateľom známy aj ako publicista.
V piatok 4. septembra uplynie 60 rokov od narodenia básnika, textára a publicistu Maroša Bančeja.
Maroš Bančej sa narodil 4. septembra 1960 v Michalovciach. Po maturite na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach študoval v rokoch 1979 - 1984 na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval v Bratislave ako murár - lešenár, neskôr v rokoch 1984 –1985 ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave káblov a izolantov a v rokoch 1986 – 1987 bol robotníkom a bezpečnostným technikom v Slovnafte. Rok pôsobil aj ako učiteľ v Sládkovičove.
Redaktorom Dotykov, známeho časopisu pre mladých literátov, sa stal v roku 1990. Neskôr tu zastával post šéfredaktora. Pôsobil v tomto periodiku takmer desať rokov a mal výrazný podiel na jeho tematickej a obsahovej orientácii.
V rokoch 1994 – 1997 vykonával funkciu šéfredaktora vydavateľstva ARS LITERA. Na televíznej relácii 900 sekúnd o knihách sa autorsky podieľal v rokoch 1993 – 1997.
Do Slovenského rozhlasu nastúpil v roku 1999 a od roku 2003 bol šéfredaktorom jeho kultúrneho okruhu Rádia Devín. Z postu šéfredaktora Devína odišiel v roku 2005 a potom pracoval v Národnom osvetovom centre.
Svoje prvé básne začal uverejňovať koncom 70. rokov minulého storočia v dobových literárnych časopisoch. Koncom 80. rokov najmä v Literárnom týždenníku a Dotykoch a básnických antológiách Načo sú nám rodičia, Moje najmilšie verše či Súradnice.
Knižne Maroš Bančej debutoval v roku 1989 v knihe Výstrel z motyky, v ktorej spoločne s ním publikovali svoje texty aj jeho generační súputníci Ján Litvák a Jozef Urban.
Samostatnú zbierku básní Príliš tenká koža vydal v roku 1995. O tri roky neskôr sa prezentoval zbierkou básní Vampiriáda a svoju esejistickú tvorbu sústredil do knihy Klebety a fakty (1997). Jeho verše boli tiež súčasťou antológie duchovnej poézie, ktorá v roku 2008 vyšla s názvom Kvet pre dušu.
V roku 2011 vyšla kniha Zúrivo, nežne, svoj..., ktorá obsahuje básne, piesňové a publicistické texty Jozefa Urbana, ktoré vybral a usporiadal Maroš Bančej.
Ďalšiu vlastnú básnickú zbierku Opičí cirkus vydal v roku 2017. Prvá časť zbierky - Opičí cirkus reflektuje citové peripetie človeka a druhá - Moje obľúbené cintoríny je inšpirovaná historicky zaujímavými cintorínmi.
Básnik, publicita a redaktor Maroš Bančej zomrel vo veku 58 rokov 17. júla 2019.
Týmito slovami charakterizoval svoju tvorbu básnik a textár Maroš Bančej. Ako tiež dodal, začal sa venovať autorskému čítaniu v časoch, keď bola táto disciplína ešte iba "v plienkach" – preškolil sa z introverta na extroverta a neskôr k takýmto podujatiam písal scenáre. Bančej bol čitateľom známy aj ako publicista.
V piatok 4. septembra uplynie 60 rokov od narodenia básnika, textára a publicistu Maroša Bančeja.
Maroš Bančej sa narodil 4. septembra 1960 v Michalovciach. Po maturite na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach študoval v rokoch 1979 - 1984 na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval v Bratislave ako murár - lešenár, neskôr v rokoch 1984 –1985 ako výskumný pracovník vo Výskumnom ústave káblov a izolantov a v rokoch 1986 – 1987 bol robotníkom a bezpečnostným technikom v Slovnafte. Rok pôsobil aj ako učiteľ v Sládkovičove.
Redaktorom Dotykov, známeho časopisu pre mladých literátov, sa stal v roku 1990. Neskôr tu zastával post šéfredaktora. Pôsobil v tomto periodiku takmer desať rokov a mal výrazný podiel na jeho tematickej a obsahovej orientácii.
V rokoch 1994 – 1997 vykonával funkciu šéfredaktora vydavateľstva ARS LITERA. Na televíznej relácii 900 sekúnd o knihách sa autorsky podieľal v rokoch 1993 – 1997.
Do Slovenského rozhlasu nastúpil v roku 1999 a od roku 2003 bol šéfredaktorom jeho kultúrneho okruhu Rádia Devín. Z postu šéfredaktora Devína odišiel v roku 2005 a potom pracoval v Národnom osvetovom centre.
Svoje prvé básne začal uverejňovať koncom 70. rokov minulého storočia v dobových literárnych časopisoch. Koncom 80. rokov najmä v Literárnom týždenníku a Dotykoch a básnických antológiách Načo sú nám rodičia, Moje najmilšie verše či Súradnice.
Knižne Maroš Bančej debutoval v roku 1989 v knihe Výstrel z motyky, v ktorej spoločne s ním publikovali svoje texty aj jeho generační súputníci Ján Litvák a Jozef Urban.
Samostatnú zbierku básní Príliš tenká koža vydal v roku 1995. O tri roky neskôr sa prezentoval zbierkou básní Vampiriáda a svoju esejistickú tvorbu sústredil do knihy Klebety a fakty (1997). Jeho verše boli tiež súčasťou antológie duchovnej poézie, ktorá v roku 2008 vyšla s názvom Kvet pre dušu.
V roku 2011 vyšla kniha Zúrivo, nežne, svoj..., ktorá obsahuje básne, piesňové a publicistické texty Jozefa Urbana, ktoré vybral a usporiadal Maroš Bančej.
Ďalšiu vlastnú básnickú zbierku Opičí cirkus vydal v roku 2017. Prvá časť zbierky - Opičí cirkus reflektuje citové peripetie človeka a druhá - Moje obľúbené cintoríny je inšpirovaná historicky zaujímavými cintorínmi.
Básnik, publicita a redaktor Maroš Bančej zomrel vo veku 58 rokov 17. júla 2019.