Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila v júni 2021 tvorbu Dezidera Ursinyho štátnym vyznamenaním - Pribinov kríž II. triedy in memoriam.
Autor TASR
Bratislava 3. októbra (TASR) – Bol jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej hudobnej tvorby. V utorok 4. októbra uplynie 75 rokov od narodenia speváka, skladateľa a gitaristu Deža Ursinyho.
Dezider (Dežo) Ursiny sa narodil 4. októbra 1947 v Bratislave. V roku 1966 maturoval v rodnom meste na Elektrotechnickej priemyslovke. Po strednej škole študoval v rokoch 1967 - 1973 Odbor filmovej a televíznej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Väčšinu svojho života pracoval ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 - 1991).
Prvú gitaru dostal, keď mal jedenásť rokov. Do povedomia hudobných fanúšikov sa Dežo Ursiny zapísal už v 60. rokoch ako líder skupiny The Beatmen, ktorú v roku 1964 spoluzakladal.
V čase najväčších úspechov hrala skupina v zostave Dežo Ursiny, Marián Bednár, Miro Bedrik a Peter Petro. Počas bratislavského koncertu vtedy úspešnej anglickej skupiny Manfred Mann im Beatmen robili predkapelu. Na oplátku ich pozvali robiť predkapelu na anglické turné, za hranice sa však nakoniec nedostali. Po koncerte vo Viedni členovia kapely emigrovali, Ursiny však ostal doma.
V roku 1966 založil Dežo Ursiny kapelu Soulmen, v ktorej s ním hrali Fedor Frešo a Vlado Mallý. V decembri 1967 vyhrali v Prahe 1. československý beatový festival, na EP platni vyšli štyri piesne, ktoré im priniesli úspech - Wake Up, A Sample Of Happiness, Baby Do Not Cry a I Wish I Were.
V rokoch 1968 - 1969 pôsobil spolu s Jankom Lehotským v skupine New Soulmen. Lehotského neskôr vystriedal Jaro Filip, ktorý sa stal postupne významným Ursinyho spoluhráčom. V roku 1969 vytvoril Ursiny skupinu Provisorium, v roku 1973 vydali pod rovnomenným názvom prvú LP platňu.
Po skončení štúdia na VŠMU nastúpil Dežo Ursiny v roku 1974 ako dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. V tom období sa začala jeho spolupráca so speváčkou Milkou Došekovou aj s básnikom a textárom Ivanom Štrpkom. Na konci 70. rokov sa zoznámil s Pavlom Daněkom, s ktorým založil skupinu Burčiak. V roku 1978 vyšla LP platňa Pevnina detstva (1978), ďalšími boli Nové mapy ticha (1979) a Modrý vrch (1981).
Dežo Ursiny zložil hudbu pre úspešný televízny muzikál Neberte nám princeznú, v ktorom stvárnili hlavné postavy Marika Gombitová a Miro Žbirka.
V 80. rokoch mu vyšli albumy Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987). V ďalšej dekáde potom Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992) a Príbeh (1994).
Ako tvorca dokumentárnych filmov sa predstavil snímkami Gajdoš Antalík (1982, spolu s Mariánom Urbanom), Vôňa života (1986), O rakovine a nádeji (1991), Dom Matky Terezy (1992), Obrázky z výletu za plot blázinca (1994) alebo Času je málo a voda stúpa (1997, spolu s Ivanom Brachtlom).
Naposledy stál na koncertnom pódiu v decembri 1994 v Prahe. Dežo Ursiny zomrel na následky rakoviny 2. mája 1995 v Bratislave vo veku 47 rokov.
V roku 2008 nakrútil scenárista a režisér Peter Krištúfek film Momentky o živote Deža Ursinyho. V snímke účinkuje celý rad známych hudobníkov, medzi nimi Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Fedor Frešo či Marián Varga. V máji 2011 vyšla monografia Mariana Jaslovského Dežo Ursiny/Pevniny a vrchy. Bolo to už tretie, rozšírené vydanie pôvodnej knihy z roku 1997. Muzikantskú dráhu Deža Ursinyho zachytil Ivan Štrpka v knihe Rukojemník.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila v júni 2021 tvorbu Dezidera Ursinyho štátnym vyznamenaním - Pribinov kríž II. triedy in memoriam. Vyznamenanie, udelené za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, prevzal z rúk hlavy štátu jeho syn Jakub, ktorý pri príležitosti nedožitých 75 rokov umelca pripravuje na 9. októbra live koncert albumu Modrý vrch.
Dezider (Dežo) Ursiny sa narodil 4. októbra 1947 v Bratislave. V roku 1966 maturoval v rodnom meste na Elektrotechnickej priemyslovke. Po strednej škole študoval v rokoch 1967 - 1973 Odbor filmovej a televíznej dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Väčšinu svojho života pracoval ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 - 1991).
Prvú gitaru dostal, keď mal jedenásť rokov. Do povedomia hudobných fanúšikov sa Dežo Ursiny zapísal už v 60. rokoch ako líder skupiny The Beatmen, ktorú v roku 1964 spoluzakladal.
V čase najväčších úspechov hrala skupina v zostave Dežo Ursiny, Marián Bednár, Miro Bedrik a Peter Petro. Počas bratislavského koncertu vtedy úspešnej anglickej skupiny Manfred Mann im Beatmen robili predkapelu. Na oplátku ich pozvali robiť predkapelu na anglické turné, za hranice sa však nakoniec nedostali. Po koncerte vo Viedni členovia kapely emigrovali, Ursiny však ostal doma.
V roku 1966 založil Dežo Ursiny kapelu Soulmen, v ktorej s ním hrali Fedor Frešo a Vlado Mallý. V decembri 1967 vyhrali v Prahe 1. československý beatový festival, na EP platni vyšli štyri piesne, ktoré im priniesli úspech - Wake Up, A Sample Of Happiness, Baby Do Not Cry a I Wish I Were.
V rokoch 1968 - 1969 pôsobil spolu s Jankom Lehotským v skupine New Soulmen. Lehotského neskôr vystriedal Jaro Filip, ktorý sa stal postupne významným Ursinyho spoluhráčom. V roku 1969 vytvoril Ursiny skupinu Provisorium, v roku 1973 vydali pod rovnomenným názvom prvú LP platňu.
Po skončení štúdia na VŠMU nastúpil Dežo Ursiny v roku 1974 ako dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. V tom období sa začala jeho spolupráca so speváčkou Milkou Došekovou aj s básnikom a textárom Ivanom Štrpkom. Na konci 70. rokov sa zoznámil s Pavlom Daněkom, s ktorým založil skupinu Burčiak. V roku 1978 vyšla LP platňa Pevnina detstva (1978), ďalšími boli Nové mapy ticha (1979) a Modrý vrch (1981).
Dežo Ursiny zložil hudbu pre úspešný televízny muzikál Neberte nám princeznú, v ktorom stvárnili hlavné postavy Marika Gombitová a Miro Žbirka.
V 80. rokoch mu vyšli albumy Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987). V ďalšej dekáde potom Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992) a Príbeh (1994).
Ako tvorca dokumentárnych filmov sa predstavil snímkami Gajdoš Antalík (1982, spolu s Mariánom Urbanom), Vôňa života (1986), O rakovine a nádeji (1991), Dom Matky Terezy (1992), Obrázky z výletu za plot blázinca (1994) alebo Času je málo a voda stúpa (1997, spolu s Ivanom Brachtlom).
Naposledy stál na koncertnom pódiu v decembri 1994 v Prahe. Dežo Ursiny zomrel na následky rakoviny 2. mája 1995 v Bratislave vo veku 47 rokov.
V roku 2008 nakrútil scenárista a režisér Peter Krištúfek film Momentky o živote Deža Ursinyho. V snímke účinkuje celý rad známych hudobníkov, medzi nimi Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Fedor Frešo či Marián Varga. V máji 2011 vyšla monografia Mariana Jaslovského Dežo Ursiny/Pevniny a vrchy. Bolo to už tretie, rozšírené vydanie pôvodnej knihy z roku 1997. Muzikantskú dráhu Deža Ursinyho zachytil Ivan Štrpka v knihe Rukojemník.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová ocenila v júni 2021 tvorbu Dezidera Ursinyho štátnym vyznamenaním - Pribinov kríž II. triedy in memoriam. Vyznamenanie, udelené za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, prevzal z rúk hlavy štátu jeho syn Jakub, ktorý pri príležitosti nedožitých 75 rokov umelca pripravuje na 9. októbra live koncert albumu Modrý vrch.
