Prešov/Bratislava 2. marca (TASR) – Na slovenskom striebornom plátne alebo doskách, ktoré znamenajú svet, nebolo azda možné zahľadieť sa do viac uhrančivých očí. Bol majstrom mimiky, svojou tvorbou presahoval rámec Slovenska aj Českej republiky.

Po rozsiahlej cievnej mozgovej príhode, ktorá ho postihla v roku 1993, ochrnul. Stále sa však snažil rozdávať úsmevy. V rámci možností. Všetkým bez rozdielu.

V sobotu 2. marca uplynie 80 rokov od narodenia charizmatického herca a vysokoškolského pedagóga Pavla Mikulíka.

Narodil sa 2. marca 1944 v Prešove. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1965. Do roku 1968 bol členom Činohry Slovenského národného divadla, neskôr Divadla na korze a Činohry Novej scény v Bratislave. Na Novej scéne pôsobil v rokoch 1977 - 1980 vo funkcii umeleckého šéfa. V roku 1984 začal prednášať na VŠMU, od roku 1987 ako docent, v roku 1990 zastával funkciu prorektora VŠMU.

S herectvom začínal už ako sedemročný chlapec v Detskej rozhlasovej dramatickej družine, kde vytvoril desiatky chlapčenských postáv. Popri divadle a dabingu sa venoval väčšinou televíznej tvorbe a už v 70. rokoch 20. storočia patril medzi najobsadzovanejších hercov. Účinkoval v známom televíznom filme Mário a kúzelník, ktorý na motívy poviedky Thomasa Manna nakrútil Miroslav Luther (1976). Film bol ocenený na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carlo.

V divadle, televízii i vo filme vytvoril mnoho nezabudnuteľných úloh, najmä pod režijným vedením Miloslava Luthera, Pavla Haspru, Dušana Trančíka, Juraja Jakubiska, Vladimíra Strniska, Miloša Pietora i pod režisérskou taktovkou vlastného brata Petra Mikulíka.

Veľa hereckej tvorivosti ukázal najmä na doskách divadla. Hral roly lyrické, ironické, groteskné a sugestívne, aj tragické postavy. Účinkoval napríklad v Troch sestrách, Richardovi III., Smrti obchodného cestujúceho a ďalších predstaveniach.

Pravidelne účinkoval v rozhlase, v televíznych inscenáciách, vo filme a v dabingu. V archíve Slovenskej televízie je približne 500 filmov a inscenácií, kde hral. K najznámejším filmom patria Tisícročná včela (1983) a Perinbaba (1985). Stvárnil postavy aj v ďalších tituloch, ako napríklad Zbojníci (1978), Úsmev diabla (1987), Južná pošta (1987), Správca skanzenu (1988) alebo Šípová Ruženka (1990).

Po rozsiahlej cievnej mozgovej príhode, ktorá ho postihla v roku 1993, ochrnul a prestal chodiť. Žil v bratislavskom penzióne Ľuba Romana - Leberfingeri. Snažil sa však zapájať do života. V roku 2003 mu vyšla knižka príbehov zo života hercov A just nie! a pripravil aj druhý diel knižky Recepty Paľa Mikulíka.

Pavol Mikulík sa stal symbolom nezlomnej ľudskej vôle vzdorujúcej ťažkému osudu. Jeho osobné krédo "vydržať", s ktorým žil po mozgovej príhode a ďalších zdravotných problémoch na invalidnom vozíku, bolo aj replikou jeho poslednej divadelnej postavy - Jaspera v hre Simona Graya Na konci hry s podobným osudom.

V roku 2000 hru uviedli na Malej scéne v Bratislave, režíroval a Pavlovi ju "na telo" ušil jeho brat Peter Mikulík. Za stvárnenie Jaspera dostal Pavol Mikulík v rovnakom roku ocenenie Krištáľové krídlo. "Vydržať, vydržať, vydržať a ďakujem", týmito slovami a s dojatím preberal Pavol Mikulík vo februári 2006 sošku, s ktorou vstúpil do Siene slávy v ankete Osobnosť televíznej obrazovky (OTO).

Obľúbený herec Pavol Mikulík zomrel 27. novembra 2007 vo veku 63 rokov v Bratislave na zlyhanie srdca.