Praha/Bratislava 20. júla (TASR) – Bol známy predovšetkým ako komik, ktorý v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vytvoril s Miloslavom Šimkom v pražskom divadle Semafor mimoriadne úspešnú a populárnu dvojicu. Ich texty i humor patria dodnes k veľmi vyhľadávaným a viaceré slovné spojenia zľudoveli. Zrejme najznámejšou je okrídlená fráza "nechcem zľavu zadarmo" z poviedky Exkurzia do ZOO.

V utorok 20. júla uplynie od narodenia Jiřího Grossmanna, obľúbeného herca, speváka a textára 80 rokov.

Jiří Grossmann sa narodil 20. júla 1941 v Prahe v rodine nadšeného ochotníka, matka pochádzala taktiež z divadelníckej rodiny. Už v mladosti sa naučil postupne hrať na viaceré hudobné nástroje - klavír, gitaru, kontrabas a trúbku.

Po maturite si v roku 1960 podal prihlášku na filozofickú fakultu, na ktorú ho ale nezobrali. Preto sa prihlásil na Stavebnú fakultu ČVUT, ktorú však po siedmom semestri zanechal, pretože ho definitívne zlákalo umenie.

Svoju umeleckú kariéru začínal Jiří Grossmann koncom päťdesiatych rokov ako hudobník. Už od roku 1958 bol členom niekoľkých dixielandových skupín, ako napríklad Dixie Party, s ktorými hrával v kultúrnych domoch a v kluboch.

V roku 1960 sa zoznámil v pražskom divadelnom klube Olympik s Miloslavom Šimkom, v tom čase študentom pedagogickej fakulty, s ktorým vytvoril vynikajúcu dvojicu. Začali písať slávne scénky a vystúpenia.

Tvorili v pražskej kaviarni Slavia, kde mali svoj obľúbený stolík. "My sme ten stolík nazývali ´tradičný´ a Jirka dokonca vyryl zospodu do toho stolíka monogram. Veľmi rád by som ten stolík dnes mal, neviem však kde skončil... Zvyčajne sme si povedali čo nového, povedali sme si všetky novinky, potom sme vybrali bloky, tuštičky a povedali sme si názov poviedky. To bolo naše - najskôr vymyslieť názov," zaspomínal si Miloslav Šimek v roku 2000 v dokumente Drahý můj Jiří Grossmann, ktorý vyrobila Česká televízia Televízne štúdio Ostrava.

Šimek s Grossmannom vystupovali najskôr v klube Olympik a v Divadle Sluníčko v Detskom dome Na Příkopě. Ich spoločné poviedky, dialógy a scénky zaujali natoľko, že Jiří Suchý navrhol dvojici v roku 1967 angažmán už v tom období legendárnom divadle Semafor (skratka SEdm MAlých FORem). Začala sa zlatá éra programov s názvom Návštěvní den plných paródie, čierneho humoru, popretkávaných pesničkami v podaní Pavla Bobka, Nadi Urbánkové, Milušky Voborníkovej a ďalších spevákov.

Jiří Grossmann sa stal autorom mnohých textov, ktoré sa spievajú dodnes ako napríklad Oh Ruby, nechtěj mi lásku brát, Houston, Závidím, či Drahý můj.

Zahral si tiež vo filme. Režisér Jiří Menzel ho obsadil do hudobnej krimikomédie Zločin v šantánu (1968).

Je iróniou osudu, že vynikajúci umelec, ktorý veril, že humor a poézia dokážu ľuďom predĺžiť život a robia ho šťastnejším, zomrel veľmi mladý vo veku 30 rokov. Jiří Grossmann podľahol 5. decembra 1971 Hodgkinovej chorobe - onkologickému ochoreniu lymfatických uzlín, ktoré mu diagnostikovali v roku 1963 počas základnej vojenskej služby. Na javisku bol do posledných chvíľ, keď v posledných týždňoch života ho sprevádzala do divadla zdravotná sestra.

"Obdivoval som ho, tú jeho ohromnou statočnosť, pretože on proste vyšiel na scénu a hral - a už sa sotva udržal na nohách," povedal o Jiřím Grossmannovi spoluzakladateľ divadla Semafor Jiří Suchý.